STOP sexuálnemu násiliu!– PRÍBEH NÁSILNÍKA

,,Už je neskoro...už sa to nedá vrátiť späť....chcel by som to zmeniť ale nemôžem....snažil som sa ale nejde to“, slová jedného z násilníkov, o ktorom si dnes povieme trošku viac.

Pred tým, ako začnem možno viac do hĺbky opisovať tento dlhotrvajúci a narastajúci problém sveta, dovoľ mi povedať na úvod pár slov. Život si pre nás vytvára mnoho ciest. Niektoré sú krásne a iné prechádzajú tmou. Nech už sa ocitneš na ktorejkoľvek z nich, vedz, že vždy je na konci svetlo. Hovorím to preto, lebo sama viem, aké to je byť obťažovaná. Byť pod nátlakom okolia a báť sa si čokoľvek obliecť len preto, aby som nepôsobila príliš zvodne či niekoho nepohoršovala. Dávala si pozor na gestá, slová, ktoré vyslovím a podobne. Je viac ako smutné, že minimálne každá žena si za život prežije či už sexuálne obťažovanie alebo aj následne zneužitie. A to nie vlastnou vinou! Je to ako rozbúrená rieka, ktorú nevieme utíšiť. Preto som sa rozhodla začať proti tomu bojovať. Mojím prvým krokom je tento článok. Sama uvidím či zmôžem viac ale ak na to nebudem sama a chopíme sa žezla spolu, máme väčšiu šancu pre víťazstvo.

Na začiatok by som ešte dodala, že podľa štúdii, o ktorých som sa dočítala bolo za rok 2017 viac ako 38% prípadov, kedy boli ženy znásilnené mužmi a to práve rodinnými príslušníkmi, priateľmi, skrátka ľuďmi, ktorých poznali. V porovnaní s 12%, ktorých sa chopili ľudia, ktorí obete nepoznali. Toto sú percentá zo Slovenska! Ani si nechcem predstaviť o koľko viac je to teraz. Kde tento prameň vôbec utícha? Alebo skôr, kde vyviera? (tu nájdeš prípady znásilnenia ktoré zachytili TV noviny https://www.tvnoviny.sk/stitok/znasilnenie), keď si uvedomím, koľko ich je veľa zachytených a koľko z nich nebolo nikdy objavených mi je až do plaču.

Pred pár dňami som mala tú možnosť naraziť na videá, ktoré rozoberali životné situácie ľudí. Nájdeš to pod názvom SOFT WHITE UNDERBELLY. Musím podotknúť, že doposiaľ vypočuté príbehy mi spôsobili husiu kožu. Cítila som sa neisto a zároveň smutne, že sa niečo takéto deje. Jeden príbeh ma však zasiahol. Rozprával ho násilník menom James. (pozrieť si ho môžeš tu: https://www.youtube.com/watch?v=WpgDPwo64lo ). Na videjko som prvotne klikla zo zvedavosti a zároveň s miernymi pochybami, že ako môže taký človek len tak niečo povedať na danú tému. Začala som počúvať a môj názor sa zmenil o 360 stupňov. Už to nebolo o predsudkoch ale o naozaj vážnej téme. Rozhodla som sa dať tomuto človeku šancu a vypočuť si jeho príbeh. Ešte doteraz ma z neho mrazí. Presne takéto príbehy mi dokazujú, že v ľuďoch vie byť aj dobro, len často dovolia zlu, aby sa ich zmocnilo viac. Naučilo ma to nevsádzať na prvý dojem ale vypočuť si celú pravdu. Poďme už k samotnému príbehy, či rozhovoru s Jamesom.

James pochádza z LA, žil v rodine s matkou, otcom a sestrami. Mal dokonca aj brata ale toho vychovával iný otec. Skrátka, ich vzťahy boli akosi čudné. Otec ho nenávidel a viac menej sa o neho starala matka. Nakoniec otec zomrel keď mal 8 rokov. James rozprával, že o sexe a ľudskej sexualite vedel ešte skôr ako sa pomaly narodil. Bol k tomu istým spôsobom vedený. Čo ma nesmierne zarazilo bolo, ako povedal, že jeho matka, otec ale i sestry ho obťažovali. Sexuálne ho obťažovali. Ako som už na začiatku uviedla, ich vzťahy neboli naozaj úplne vporiadku. Dokonca opisoval, ako čakal ako malý na svoju sestru v izbe, kedy bude na neho „pripravená“. Pamätal si na svoje detstvo akoby to bolo včera. Dosť často to v rozhovore aj zdôrazňoval a pamätal si detaily. Vždy keď v jeho rodine došlo k nejakému takémuto obťažovaniu, ani slovo „nie“ mu nepomohlo. Stále sa to dookola dialo. Celé detstvo počúval, že nie je súčasťou rodiny, že tam iba žije. Čo je z môjho pohľadu dosť tvrdé gesto, pre tak malého chlapca. So všetkým sa však ako tak vedel vysporiadať až na jeden problém. Tým problémom bolo to, čo ho rodina naučila. Naučili ho, že znásilnenie a sexuálne zločiny sú vporiadku. Že tým sa vlastne stará o toho druhého človeka. Preto si myslel, že bolo vporiadku to, čo celý život robil. Zvrat nastal, keď mal 16 rokov. Hrozilo mu vyhostenie z domu. Dokonca bol zatknutý a vyhostený. Nikým nebol prijatý, pretože znásilnil svoju vlastnú matku. Evidentne však jeho matka klamala a v jeho živote sa ešte pred tým, najmä v mladom detstve stalo veľa nepríjemných situácii. Hovorila, že klame, keď sudcovi povedal, že aj jeho rodina obťažovala keď bol malý. Mal vtedy len 4 alebo 5 rokov. Robil len to, čo ho naučili doma. To boli jeho časté slová. Vravel, že v tom čase nevedel rozoznať správnu/ prirodzenú sexualitu pred tou násilnou a zlou. Postupom času sa v jeho živote stalo ešte mnoho zvratov. Mnoho krát bol odsúdení z krádeže, z detského obťažovania a vrážd ľudí. Odsedel si vo väzení niekoľko rokov a zistenie, že svoje činy konal okolo 26. roku života, ktoré sa niesli ďalších 18 rokov ma veľmi zaboleli. Teraz má 53 a za svoj život si prežil toho naozaj mnoho. Keď sa ho na konci pýtali prečo zabil dievča, povedal, že nevie. Že sa to skrátka stalo...Všetko ho mrzelo a bolo mu ľúto, že nikoho nemá. Nemá komu zavolať, s kým porozprávať a zdieľať svoje radosti i starosti.

Aký máš na to názor ty? Dá sa tomuto človeku veriť? Hoci túžil po tom všetko vrátiť späť a napraviť to, už tak nevie učiniť. Myslím si, že je správne vypočuť si ľudí, ktorí niečo takéto urobili a až na základe toho ich akosi začať súdiť ale jedna vec je, že ich to nie tak úplne ospravedlňuje. Čo sa týka tohto muža, je mi ľúto toho všetkého, čo si musel prežiť a že sám cítil aké to je. Že detstvo a vlastné skúsenosti v ňom zanechali len jeden obraz. Násilie a vnútenú sexualitu. Dalo by sa na tento prípad pozrieť z mnoha uhlov. Možno ho minulosť poznačila tak, že si svoje činy ani neuvedomoval kvôli psychickej záťaži, alebo len nevedel, čo je naozaj správne ako často podotýkal. A ak to robil z vlastnej vôle a chuti, tento človek vo mne stratil akúsi sústrasť, či empatiu. Každý z nás je hriešny a vie ublížiť ale je na nás ako moc dovolíme zlu, aby sa nás zmocnilo. Niekedy už nevieme kedy prestať a preto sa to často vymyká z našich rúk. Myslím, že takýchto prípadov je naozaj mnoho. O to ťažšie sa mi o tom píše. Cítim ako ma mrazí celé telo pri pomyslení na to, že sa po svete pohybujú ľudia s odhodlaním akéhokoľvek násilia. Mnoho z nich trpí psychickými poruchami a o to viac ich to láka k činu. Malo by sa s tým začať niečo robiť. Alebo sa mýlim?

Niekedy vedia ublíži iba slová, či jemné gestá. Nemusí to byť hneď násilie v podobe znásilnenia. No všetky typy bolia a to veľmi. Bola by som veľmi rada, keby sme my ženy neboli považované za akýsi sexuálny objekt. Za objekt, s ktorým si môže robiť ktokoľvek čokoľvek. Rovnako to neprajem ani mužom, hoci je dokázané, že viac násilníkov je práve mužského rodu. Nech už je to sexuálne násilie odrážané na psychike, tele ale i online, prosím zastavme to. Každý si zaslúži byť naozaj milovaní a nie byť obeťou.

Dúfam, že sa ti tento kratší článok páčil a že ti nevadí, ak rozoberám podobné príbehy. Som naozaj človek, ktorý si chce vypočuť všetky strany a uvážiť rozhodnutia podľa svojho srdca. To je dôvodom toho, prečo som dnes rozobrala tento príbeh. Dotýka sa ma to, keďže som žena a nechcem byť ticho. Nechcem už naďalej dovoliť, aby sa títo predátori zmocnili kohokoľvek a čohokoľvek. Chcem zastaviť vlnu, ktorá sa šíri tak veľmi rýchlo...Ak ťa tento zaujal, budem rada za tvoj lajk, komentár, či zdieľanie. Veľmi mi to pomôže. Ak by si mal/a nápad pre ďalší článok alebo chceš aby som sa tejto problematike začala venovať viac, budem rada, ak mi dáš vedieť. Prajem ti ešte krásny deň a plno síl. Pamätaj, že nie je hanba ak sa ti niečo takéto prihodilo. Preto prosím nebuď ticho a chráň sa. Chráň ľudí okolo seba, pretože len tak budeme voči týmto ľuďom odolnejší.

S láskou Sabi