,,...bolí to, vnímaš to ako veľkú stratu vo svojom živote. Chceš, aby ťa ten zvieravý pocit v tele opustil. Chceš ho/ju vrátiť späť, ale on/ona na teba už zabudol/zabudla. Niekedy je to tak lepšie..."
Začala by som asi s tým, čo sa ma najviac dotklo. Ide o ľudí, ktorí boli, sú a aj snáď budú v mojom živote naďalej. Minule som tak premýšľala a dospela som k záveru, že každý jeden človek, ktorého som kedy stretla mi toho veľmi veľa daroval. Trúfnem si povedať, že tých najdôležitejších ľudí sa mi zjavilo najviac v obdobiach dospievania a určitého nie len fyzického ale aj psychického rastu. Títo ľudia ma toho naozaj veľmi veľa naučili. Zistila som, ako veľmi dôležité je počúvať svoje vlastné srdce a neriadiť sa inými. Nechcieť byť niekým, iným ale bojovať za svoju osobnosť. Použiť nie len svoju vlastnú hlavu s rozumom ale i hlas srdca. Veď predsa je to náš život, nie ich. Chceme to my alebo oni?
Samozrejme, nikdy nie je zlé dať si poradiť, ale to, ako sa rozhodneš je len na tebe. Jednoducho, v živote sú určité situácie, ktoré si musíme sami odžiť a popáliť sa, aby nás ich jazva priviedla tam, kam máme smerovať. Ale to určite už sám/sama vieš. A niekedy je to tak lepšie. Možno sa tie momenty mali naozaj stať, aby sme si uvedomili mnoho ďalších vecí. Presne tak to vnímam ja a veľmi ale že veľmi mi to pomohlo. No ale ak by som sa vrátila späť...títo ľudia mi boli a aj sú do života obrovským prínosom. Niektorí prišli a v zapätí odišli a iní zostali doteraz, či sa vrátili. Presne tieto momenty mi ukazujú, ako silné dokáže byť puto a vzťahy medzi nami ľuďmi. Snažím sa byť dobrou kamarátkou i frajerkou a všetky doterajšie či už zlé a či dobré skúsenosti ma ťahajú za to, byť lepšou. Už viem, čo si môžem a čo nemôžem dovoliť. Čo je moc a čo je zase málo. Kto si ma naozaj váži a kto len ak niečo potrebuje.
Vďaka zlým skúsenostiam som načerpala toho naozaj veľa a dopomohla tak k posilneniu terajších priateľstiev. Povedala som si, že to nevzdám a budem načúvať svojmu vnútru. Moje srdce ma doposiaľ nikdy nesklamalo. Nosí v sebe ukryté všetky príbehy môjho života a ľudí, ktorých som za svoju cestu putovania životom dostala ako dar. Rozhodla som sa nebyť bábkou ale oslobodiť sa. Ak niekto mal túžbu odísť, nechala som ho ísť. Trhalo mi to srdce? Áno a veľmi. Ale niekedy je lepšie ak od teba ľudia odídu, ak netúžia byť súčasťou tvojho života, či len neakceptujú tvoju osobnosť. Nemôžeš ich nútiť ostať. Zrazu pocítiš tú temnotu, ktorá sa postupne mení na čosi krásne. Z tvojej hrude pomaly ale isto padá kameň zo srdca a ty sa cítiš byť voľný/á. To je presne ten pocit, keď od teba odídu toxickí ľudia. Samozrejme sme rôzni a nie každý si s každým rozumie a to je to, čo by si mal/a aj ty aj ja tolerovať.
Rada by som ti ešte povedala, že vďaka ľudom, ktorí odišli z môjho života som spoznala tých, ktorí tu pre mňa sú a ja som tu pre nich. Pre ľudí, na ktorých mi nesmierne moc záleží. Vďaka nim som pochopila čo je to priateľstvo, láska. Čo je to puto. Sú pre mňa tým najväčším darom na svete. Ďakujem, že ich mám. Máš aj ty takýchto ľudí?
Rovnako aj čo sa týka vzťahov. Každý jeden mi niečo dal. Je jedno, ako vážny bol, daroval mi nové skúsenosti, ktorým som bola otvorená a naďalej som. Pamätaj si, že nezáleží od počtu zlomených sŕdc ani bolesti. Všetko je to o tom, aby si spoznal/a človeka, ktorý ťa bude milovať ako najviac bude vedieť. Presne toho človeka, ktorý ti aj po xy rokoch povie ako moc ťa miluje, bude ti to dokazovať celý život. Vaša láska sa nebude už len točiť okolo sladkých slov či zamilovanosti. Bude to láska, po ktorej každý túži a ak ju získa už ju nikdy nebude chcieť stratiť. Veď predsa človek by sa mal učiť na vlastných chybách. Čo myslíš? Podľa mňa má toto všetko význam a ja som mu konečne porozumela. Ďakujem...