,,Ahoj, vítam ťa pri dnešnom 18 Things. Dnes by som to možno zobrala aj z aktuálnej situácie života, kedy som sa poučila a možno siahla do budúcna ,a práve nahliadla aj do minulosti."
Chcem tým povedať, že toto leto som si myslela, že bude opäť ako minulé. Že si nájdem brigádu a zarobím si peniaze. Čiže mať opäť taký rok alebo leto, kedy sa budem tešiť z toho, že som niečo dokázala. Niečo zvládla a budem na seba pyšná. No, s tou brigádou sa mi to však nepodarilo. Nehovorím, že z toho nič byť nemôže ale ako tak sa blíži teraz ten koniec leta, moja nádej si povedala, že asi o rok. Ak mám byť úprimná zo začiatku som bola z toho naozaj dosť sklamaná a smutná, pretože som investovala veľa svojej energie a času, aby som si niečo našla ,a porozdávala som obrovské množstvo životopisov. Aj som sa pýtala všade, ale buď chceli na plný úväzok, alebo bolo plno. Samozrejme k aktuálnej situácii s koronou som to chápala.
Keď som aj po čase dostala nejaké ponuky, že mi zavolali, vždy to bolo spojené s niečím takým, že som akurát nemohla kvôli termínu, ktorý som mala obsadený už naozaj dlho alebo skrátka to nikdy nevychádzalo. A takto sa to stupňovalo a celkovo, čím viac som si tak uvedomovala, že asi mi to nie že nie je priane, ale asi to tak má byť. Asi tento rok som si nemala nájsť brigádu a asi som nemala toľko tlačiť na pílu. Možno som tomu mala nechať voľný priebeh.
A to sa práve aj teraz snažím. Hoci som tak celkom utopená v pocitoch zahanbenia, že som 18 ročné dievča a nenašla som si brigádu, pomaly sa chcem časom začať osamostatňovať a dokázať aj sebe aj rodine, že som proste už žena, ktorá sa vie o seba postarať. Neskôr som si uvedomila, že to malo takto byť. Že som si toto leto mala nájsť čas na seba, na uvedomenie si toho kam chcem smerovať, čo chcem robiť a mrzí ma, že som to objavila vlastne až teraz, kedy je už polka prázdnin preč, ale možno je to presne ten čas, kedy som si to uvedomiť mala. Rozhodla som sa, že tento ďalší mesiac prázdnin obetujem tomu, aby som samú seba ešte viac spoznávala, dopriala si sebarozvoja a rovnako si s takou túžbou a zrelosťou našla pár vysokých škôl, na ktoré by som chcela ísť. Pretože táto otázka ma priam desí už od asi od prvého ročníka, kedy ma lákalo veľmi veľa smerov ale nevedela som si vybrať a teraz som na tom ešte horšie, keďže už idem do štvrtého ročníka. Ale verím, že tieto prázdniny, možno časť z nich budú takou nakopávačkou pre mňa a môj život.
Snáď čoskoro zistím, čo chcem robiť, kam chcem smerovať a že to bude všetko fajn. Chcem tým povzbudiť aj teba. Vieš, to, že tlačíš na pílu nie je dobré, pretože ako som už dávnejšie hovorila, tie veci, ktoré sa stali sa asi mali stať. A my neporučíme všetkému čo sa v živote deje. Nemôžeme zabrániť všetkým veciam, možno iba pár stotinkám percentám. Niekedy sa však aj to oplatí. Ak budeme príliš tlačiť na pílu, tak sa vlastne ukrátime o to, čo sme mohli získať za ten čas a uvedomíme si to možno až neskôr, čo je na tom to smutné, že vlastne treba si to uvedomiť čo najskôr. A preto ti píšem aj tento článok, aby si sa skúsil/a zamyslieť nad tým, čo je takým tvojím poslaním toto leto, alebo čo by si si mal/a uvedomiť toto leto. A možno nie len toto leto ale aj určitú etapu života, v určitý mesiac života. Aby si sa vedel/a posunúť ďalej, nestagnovať a ani nestáť na jednom mieste. Niečo ti to dalo a vedel/a si kam smerovať.
U teba to môže byť niečo iné ako u mňa vysoká škola, či sebarozvoj, ale možno nejaké kroky alebo rozhodnutia, ktoré chceš do budúcna spraviť alebo si spravil/a a teraz nevieš, či je to dobré alebo zlé. Pozri, ak si spravil/a už nejaký ten krok, ten krok ťa k niečomu priviedol a ak si to predtým videl/a za správne, tak to neľutuj. Aj keď budeš mať množstvo nevypovedaných otázok a strach či výčitky, spravil/a si to tak ako si to spravil/a a tam to končí. Alebo začína? Všetko toto ťa priviedlo presne tam kde teraz si. Robíš to, čo robíš a možno sa to malo presne takto stať. Ak by sa to stalo inak, možno by ti to neprinieslo také šťastie a radosť ako vykonané rozhodnutie. A presne v toto ja verím.
V tú silu okamihu, v tú silu malých rozhodnutí a predsa dôležitých pre náš život. Verím v to, že ak niečo chceš, tak sa ti to naozaj splní. Možno nie hneď kedy si o to zažiadaš, možno nie takou formou akou si zažiadaš, ale príde to vtedy, keď to budeš najviac potrebovať a formou akou to budeš najviac potrebovať.
Ja takéto momenty zažívam strašne často a som za ne veľmi moc vďačná. Často si až potom všimnem za určitú dobu, čo sa vlastne stalo a ako ma to posunulo. Vtedy som si to síce tak neuvedomovala, ale stalo sa to. V tom je tá spomínaná sila a krása. Bola to moja záchrana. Presne tak vnímam aj to, že teraz toto leto mám akoby viac času na seba, na tvorbu na blogu a sebarozvoj. Čiže toto všetko chcem venovať predovšetkým práve tomu, čo som pochopila. A možno to má byť ešte inak ale som rada, že som sa chytila toho ,a počúvala seba ,a to čo mi je dané práve teraz. Tak ťa v tom chcem povzbudiť a naozaj sa nemusíš báť ani si nič vyčítať.
Život je je jedna veľká záhada, priam detektívka a je krásne postupne objavovať jej záhady ,a poklady ,a aj keď neodhalíme každé jej tajomstvo tak myslím si, že je to dosť dobrá opletačka ,a naháňačka s celým životom, a že život nás presne zavedie tam, kam má. To čo v ňom zažijeme si zapamätáme do konca nášho života.
Prajem ti ešte krásny deň a ak by si mal/a ohľadom danej témy otázky alebo by si potreboval/a pomoc, poradiť alebo čokoľvek, neváhaj sa na mňa obrátiť. Budem veľmi rada a hlavne ak sa mi ti podarí pomôcť. Je krásne ak si pomáhame. A túto myšlienku chcem šíriť aj ďalej.
Veď predsa nikto nepadol z neba učený, dokonalý a so zmyslom vedieť všetko. Každý z nás má tú možnosť odovzdať svoje skúsenosti druhým. Je na nás všetkých ako s tým naložíme. Či si ich necháme pre seba alebo odovzdáme určité časti našich talentov, schopností a najmä seba, svoje JA. Ver mi, že to môže byť neskôr aj obohatenie pre celý svet. Tým, že sme každý iný a odovzdáme tým kus seba môžeme urobiť svet lepším miestom. Stále si za tým stojím. Ak každý vloží ruku do diela, tak sa z toho môže stať niečo krásne.
Aj v tomto ťa chcem povzbudiť. Aby si sa nebál/a ukázať seba, svoje JA , v tom pravom svetle a nezakrýval/a sa pod nejakými vrstvami. Tá najhlavnejšia vrstva, ktorú máš je práve tvoje srdce a myseľ, ktorá ťa sprevádza celým životom. Ukladá ti myšlienky, triedi ich, zahadzuje, upratuje a dodáva ti silu, pokoj, či neistotu. Nakoniec ťa privedie tam, kam si možno ani nemyslel/a, že prídeš. Nehraj sa s osudom ale príjmy veci tak, ako ti boli dané. S láskou a pokorou.