,,Ahoj, viem, že už istú dobu nevyšiel článok a veľmi ma to mrzí. Mala som však obdobie, kedy som potrebovala nachvíľu vypnúť a venovať sa návratu do školy a do „starých koľaji“. Veď vieš, posledný rok na strednej je tu a nechcem začať inak ako dobre. Pri tomto všetkom som si však uvedomila jedno. Ako veľmi moc som vďačná...ako veľmi mám plné srdce lásky a ľudí, ktorých ľúbim.“
PS: tento článok venujem špeciálne pre každú jednu dušu, ktorá sa túži oslobodiť. Pre tú, ktorá je odhodlaná milovať svoj život naplno a nájsť v ňom zmysel aj keď ho možno navonok nie je tak vidno. Aj keď žije v skrytosti, bez náznaku vyplávania na povrch.
Ak mám byť úprimná, tento článok je úplne spontánny (o to viac vzácny), každý riadok, ktorý tu čítaš práve píšem vo vlaku. (ty ho samozrejme čítaš už keď som pravdepodobne doma na ďalší deň). V mojich slúchadlách sa práve rozplýva pesnička od Lewisa Capaldiho – Before you go. (verím, že poznáš)(PS: kľudne si ju pusti ako podmas k článku). Moje srdce priam mäkne. Neviem či to je tou pesničkou alebo aktuálnymi myšlienkami. Mám pohľad upriamený na krajinu, ktorá sa mení zo sekundy na sekundu a dievča sediace s klesnutou tvárou oproti mne. Kto vie, čo prežíva? Má aj ona obavy zo života? Alebo sa jej prihodilo niečo zlé? Mohlo sa stať čokoľvek. A možno má rovnako ako každý z nás chvíľu, kedy nemá chuť do života. Áno, tie chvíle dobre poznám. Sama som ich často mávala ale teraz je to inak...
PS: ak niečo podobné prežívaš, alebo si prežíval/a neboj sa ma kontaktovať, rada sa s tebou o tom porozprávam. Niekedy je treba vypnúť a podeliť sa o svoje vnútorné bolesti. Dať ich zo seba von, aby nás už naďalej nerozožierali z vnútra.
Hoci môj život nie je ružový a ako z rozprávky, milujem ho. Milujem každú jednu časť môjho príbehu. Či už tú kde som zápasila so zlom a so sebou samou. Musím povedať, že ich bolo naozaj veľa. Vlastne každý deň sa dá nazvať súbojom so sebou. Vstať ráno na budík aj keď sa mi dvakrát nechce, splniť povinnosti, ktoré na mňa čakajú a milióny denných problémikov. Rovnako tak aj tie, ktoré mi vnorili do života neskutočnú harmóniu, pokoj a pocity, ktoré som nikdy pred tým nezažila. Milujem svoj život. Milujem každú sekundu, minútu a hodinu v ňom. Nech už plačem, smejem sa či trpím. Milujem to. Milujem ten pocit. Možno to vyznie zle ale som za to rada. Niekedy je treba zažiť aj niečo zlé, aby sme si vedeli naplno vychutnať, ak príde čosi dobré. Priam úžasné. To, že môžem žiť beriem ako dar. Že ma moja rodina stvorila z obrovskej lásky ku sebe ale aj ku mne. Vdýchla do mňa život, ktorý žijem už vyše 18 rokov. Že mám miesto, kam sa môžem každý jeden deň vrátiť. Kde na mňa čakajú s láskou a nadšením. Za taniere plné jedla a poháre naplnené vzácnym nápojom až po vrch. Za moje zdravie a dušu. Za každú jednu častičku vo mne a v mojom živote. Za to, že nie som dokonalá. Za to, že som často nešikovná a extrémny stresman. Za to, že som.
Nikdy by som si nemyslela, že život vie mať toľko zákutí, toľko tmavých a svetlých uličiek. Že vlastní toľko farieb. Ani to ako krásna je každá jedna stránka v mojej knihe. Na niektorej z nich je lúka plná voňavých kvetov, riadky rozplývajúce sa hrejivými slovami a keď ich postupne pretáčam, nájdu sa aj také, ktoré rozožierajú plamene. Ja sa však nevzdávam a aj tieto stránky pretáčam s rovnakou vďakou a pocitom, že aj ja som dôležitá pre tento svet. Aj môj príbeh si zaslúži byť vypočutý. Aj ten tvoj.
PS: ak niečo miluješ vkladáš do toho veľa lásky a nádeje. Nie je to hanba, je to krása úprimnosti a tvojho slobodného srdca.
Rovnako som veľmi vďačná za moju vieru, vďaka ktorej viem duchovne ale i fyzicky rásť. Že na mňa aj niekto tam hore na nebesiach myslí každý deň a drží nado mnou pomocnú ruku. Že snáď aj tam ma jedného dňa čaká miesto. Za to, že sú na svete ľudia, ktorí majú svoj príbeh. Za ľudí, ktorí sa dostali do môjho života a aj za tých, ktorí z neho odišli. Otvorilo mi to nové možnosti a vďaka nim som mohla stretnúť ďalších úžasných ľudí. Za slová, ktoré som mohla počuť a povedať. Za každý jeden môj názor, ktorý mohol byť vypočutý. Za riadky, ktoré mám tú možnosť písať. Za myšlienky v mojej hlave.
PS: každý z nás za život stretne mnoho ľudí, ale len tí praví ostanú navždy. Je treba si ich vážiť a rozdávať im lásku. Myslieť aj na svoju vieru, na to, v čo sme ochotní veriť a čo je náplňou nášho duchovného rastu.
Hoci nie sú vždy pozitívne a s chuťou do života, sú to moje myšlienky. Nápady, ktoré boli dané do mojej hlavy, teórie na ktoré som prišla či už sama alebo s niekoho pomocou . Vďaka za vlohy, ktoré mi boli dané. Za veci, ktoré mi nejdú. Za to, keď sa cítim ako drevo. Za pocit, že sa nemám rada, pretože ma núti mať sa rada väčšmi. Za moje krivky. Za každé jedno negatívum v mojom živote, ktoré hodlám zmeniť na pozitívum.
Nedám dopustiť na momenty, kedy sa môžem len tak z chuti zasmiať, vyplaviť nával sĺz pri svojej chvíľke. Poplakať si nad seriálom, ktorý ma dojme. Každé moje emócie pre mňa mnoho znamenajú , pretože o mne toho veľa prezrádzajú. O každom jednom z nás. Sme vďaka nim súdení nie len ostatnými ale i samými sebou. Kedy si vyčítame, že sme sa zachovali inak ako sme chceli alebo sa naopak pochválime. Nedám dopustiť na svoje slabiny, na tie body, ktoré ma vedia zraniť. Už len za to, že viem, že sú tu, že ich vlastním. Som rada, že existuje niečo ako strach. Jeho následky ma nútia byť silnejšou, odhodlanejšou a vykročiť aj po ceste, ktorá ma desí. Nakoniec sa potešiť z výsledku, z osobného rastu a úspechu.
PS: rásť budeme celý život ale je na nás, akou rýchlosťou sa vydáme po tejto ceste.
Je mnoho dôvodov prečo žiť a milovať svoj život. Je mnoho situácii, ktoré nám môžu zmeniť jednoducho pohľad na svet. Ak si stále myslíš, že život nemá zmysel, tak sa mýliš. Má. A má ho aj ten tvoj. Ak si ho doposiaľ neobjavil/a, neboj sa. Čas zotrie všetky rany, zahojí ich a pomôže ti sa na základe ich minulosti posunúť ďalej. Skús vytrvať. Možno je to už dlho ale ja verím, že to zvládneš. Tvoj život má zmysel. A ja som ho našla. Budem rada, ak si dopraješ priestor na jeho spoznanie a nájdenie. Každý musíme občas vyraziť na cestu za dobrodružstvom. Ja som už vyrazila. A čo ty?
S láskou Sabi