,,Predstav si sen, po ktorom splnení už dlho túžiš.....Predstav si seba a to čakanie. ....a teraz si predstav, že z ničoho nič sa ti to všetko splní. Krásne, že? Presne takto som sa cítila a ešte stále cítim, po príchode do svojej novej izby.“
Určite si na mojom instagrame (sabina_pos) postrehol/postrehla, že sa prerábala celá moja izba. Netrvalo to krátko ale teraz môžem s radosťou oznámiť, že už je hotová. Jeeeeej :). Samozrejme, stále dokupujem doplnky a iné bllbôstky, ktoré mi izbu ešte viac skrášľujú. Ale je hotová! Mám z toho naozaj obrovskú radosť a som veľmi vďačná mojim rodičom za ich ochotu a za obrovskú pomoc pri celej tejto realizácii a premene. Konečne sa v mojej izbe cítim príjemne. Nechcem tým povedať, že to pred tým tak nebolo, no teraz sa cítim inak. Možno je to tým ,že celú izbu som si viac menej navrhla sama a všetko dala tam, kde som to mať chcela. A možno je to len tým, že sa naozaj úplne zmenil môj štýl a izbu už mám sama. To je naozaj obrovský skok. Nedeliť sa o ňu s nikým.
Ak nemáš moc záujem čítať o všetkej premene a začiatkoch, kľudne chod na koniec článku (alebo si len prezri fotky) a prezri si samotný výsledok. Pre teba, čo toto čítaš ďalej, chcem ti odkázať, že si to vážim. Nie každého baví hltať riadky, ktoré píše niekto iný, nie každý sa zaujíma aj o to, čo všetko stálo za tým a väčšina ľudí chce vidieť už len hotovú vec. Ale myslím si, že ak sa chceme dobojovať k ozajstnému výsledku, dôležité je práve to, ako sme sa k nemu dobojovali. Takže, ešte raz vďaka.
Všetko sa to začalo, keď sa odsťahoval môj brat. Samozrejme domov ešte chodieval, ale nebolo to tak časté. Po asi dvoch rokoch presviedčania rodičov prikývli, aby sa moja izba naozaj zjednotila a zmenila. Chápali, že chcem mať takú svoju „skrýšu“, či miesto. Pred tým, naša izba vyzerala asi tak, že bola napoly dievčenská a napoly chlapčenská. Asi si to vieš predstaviť. Ona nevyzerala zle ale nebol to už vôbec môj štýl. Potrebovala som zmenu. Zozačiatku som si len na steny vešala obrazy, dokupovala dekorácie, ktoré ma očarili v obchode a až neskôr sa začali diať už väčšie veci. Najskôr moja izba vyzerala viac menej rovnako, iba som spojila dve postele. Potom som zistila, že to nie je až tak úžasný nápad a začalo sa prerábanie.
Prvým bodom bola kúpa nového stolíka. Chcela som mať z izby aj takú menšiu pracovňu. Proste všetko v jednom. A ako milovníčka minimalistického štýlu som sa rozhodla siahnuť po jednoduchom čiernom stolíku s tmavším drevom. Tento štýl som prezerala po internete asi každý deň a predstavovala si, aké to bude úžasné. ,,No, Sabi z minulosti, konečne tvoje predstavy boli naozaj pravdivé a reálne!“
Nad stôl som si potom zavesila jednoduché obrazy, no stále mi tam niečo chýbalo. ZELEŇ! Presne! Potrebovala som to niečím oživiť a siahla som po asi pre mňa tej najlepšej variante. Dokonca to nebolo ani drahé. Palmové listy milujem už asi odjakživa a preto boli mojom prvou voľbou. A keďže rovnako milujem aj svetielka, zavesila som na ne aj tie. Ku stolíku sme postupne dokúpili aj stolík na odkladanie kancelárskych vecí a pomôcok.
Ešte som zabudla spomenúť, že nie úplne všetko sa kupovalo nové. Skriňa a stolík pod televízorom už bol v mojej izbe pred tým. Spočiatku ma mrzelo, že obe veci sú tmavé a ja som práve chcela, aby bola izba svetlá, ale teraz toho vôbec neľutujem. Vlastne tieto dve veci mi pomohli pri reorganizácii izby. Boli to dva faktory, ktorými som riadila pri vyberaní ostatného nábytku. Tak a teda ako sa kupovali nové veci, staré sa buď darovali alebo sme ich odložili. Novinkou v mojej izbe bola posteľ. Ach, ja ju tak milujem. Je veľká, výborne sa na nej spí a proste je ako zo sna! Tá však nie je kupovaná. Darovala mi ju sestrenica, ktorá si tiež menila izbu, takže to akurát užasne padlo. Naozaj tú posteľ milujem.
Ako som už spomínala, keďže sme sa nejako zbavili starých vecí, teda nábytku, chýbal mi úložný priestor na školu, techniku, či nejaké ozdoby. Preto nám hneď s rodičmi padli oči na otvorenú kockovú skrinku. Áno má ju možno každý, ale ja ju mám fakt rada. Nepráši sa do nej tak veľmi a je naozaj užitočná. Ani sme neverili, že sa do nej toľko toho zmestí.
Inak, aby si bol/a v obraze. Pred tým, ako som si zariaďovala novú izbu som strašne veľa mojich vecí darovala. Povedala som si, že ak tieto veci nerobia už takú radosť mne, neznamená to, že nemôžu potešiť iných. a tak sa aj stalo. Zrazu z „bodrel izby“ vznikla izba s veľa priestorom. Fuu, bolo to fakt náročné.
Ako posledný nábytok, ktorý sa mi mal objaviť v izbe bol kozmetický stolík. Na neho som čakala vyše mesiaca a keď už dorazil, strašne som sa tešila. A vlastne, teším, sa aj dnes. Úplne sa sem hodí a je taký, aký som si ho predstavovala. Proste dokonalý. Má tri zrkadlá a k tomu aj úložný priestor, kde mám makeup a iné beauty vecičky.
Kým sa moja izba rysovala kúpila som si strašne veľa dekorácii a postupne ich vešala asi všade. Myslím si, že nie je v mojej izbe ani jeden kút, kde by niečo také nebolo. A svetielka, no tak tie nemohli chýbať. Mám ich všade, doslova! Rovnako aj sviečky. Ďalšia vec, ktorá asi najviac oživuje izbu je práve zeleň, ktorú som spomínala. Všade mám nejaké kvety, či už živé a či umelé. Cítim z nich určitý život a energiu. Robí ma to spokojnou a izba je vďaka týmto rastlinkám o mnoho pestrejšia a krajšia. Niekedy sa až smejem na týchto mojich úchylkách ale proste ak sa mi naozaj niečo takéto páči a robí mi to radosť, prečo to nemať? Samozrejme, treba poznať aj medze ale aj tak :).
Aby som nezabudla spomenúť, moja izba sa počas všetkého tohto dekorovania ešte aj maľovala. Farbu som si nechala bielu. Nechcel som špekulovať s farebnými kombináciami a radšej sa držala stále minimalizmu. Práve si tak uvedomujem, že moja izba je jedna z málo vecí, ktorá mi v realite vyšla rovnako ako v mysli. Som z toho naozaj happy. Ale veľmi ma zaujíma aj tvoj názor. Páči sa ti moja izba? Čo najviac, čo najmenej? A ako vyzerá tá tvoja? Budem vďačná za každý jeden názor. Prajem ti krásny deň a verím, že ak aj ty snívaš o niečom takomto, že sa ti to čoskoro splní. Budem ti držať palce.
