,,V dnešnej dobe sú asi iba výnimočné chvíle, kedy si obyčajný človek počas bežného dňa povie, že sa má rad. Nejde o to, že by sme nemali čas pochváliť aj svoje JA, no skôr na to nie sme zvyknutí. Väčšinou si vyžadujeme tú danú pozornosť a všetku chválu od okolia a ceníme ju viac ako vlastnú pochvalu. Samozrejme sú aj výnimky. Je dôležité sa nad tým vôbec zamýšľať?“
Boli a aj sú dni, kedy som sa tak pozastavila nad tým, pozrela sa na seba v zrkadle a povedala si: ,,Mám sa vôbec rada?“....často však žiadna odpoveď neprichádzala a moje oči rýchlo odvrátili pohľad od osoby v zrkadle. Boli aj dni, kedy som si povedala „Ideš, zvládneš to!“...ale popritom som vedela, že niekto iní by ma dokázal motivovať viac. Myslím si, že celá naša spoločnosť ľudí je nastavená práve takto. Nevieme sami seba oceniť. A ak už áno, väčšinou to spadá pod negatívny tieň. Prečo nevieme o sebe povedať pekne presne tak ako škaredo? Prečo sami seba zhadzujeme? Prečo to robíš ty?
Musím sa priznať, že vždy som verila v to, ako vedia a môžu zo mňa iní urobiť nového človeka. Časom som si však uvedomila, že všetko to závisí odo mňa. Ak sa rozhodnem byť stále tou starou Sabínou, ktorú všetci takou poznajú, tak aj takou budem...a ak sa rozhodnem pozmeniť čoby len vlások na mojej hlave...je to moje rozhodnutie. Hoci sú situácie, kedy sme utláčaní a máme pocit, že na našom rozhodnutí tak nezávisí...mýlime sa. Je to naše telo, naša myseľ, sme to my. Si to ty a ja. Sme len obyčajní ľudia ale žijeme v neobyčajnom svete. Dokážeme všetko, čo si zaumienime. Možno nevzlietneme ako vták do nebies, ale dokážeme obrovské veci. Každý jeden z nás. Ty si dostal/a nejeden dar do života. Rovnako aj ja.
Veľmi ma bolí na srdci, ako ľudia súdia druhých. Najmä kvôli ich vzhľadu. Podľa dotazníka, ktorý som zverejnila na Instagrame a Facebooku až 60% hlasovalo za to, že ľudia súdia podľa vonkajšieho vzhľadu. To je naozaj smutné. Nemyslíš? Kto môže za to, ako sa narodil? Kto môže za to, čo má alebo nemá? Nikto sa nenarodil perfektný a dokonalý. Nikto nemôže mať všetko. Áno vonkajšia krása je super ale tam to asi končí, aspoň u mňa. Ja sa snažím vnímať ľudí najmä cez ich vnútro. To je to, čo ich dostáva tam, kam chcú alebo smerujú ísť. Veľa krát som už spomínala, že práve vonkajšia krása časom zvráskavie a postupne sa začne meniť. Ale tá vnútorná krása, hoci stále graduje a mení svoju silu, jej semiačko, ktoré máme zasadené a tam zostane navždy. Nechcem tým teraz povedať, že ak si zlý človek od malička, tak ním aj budeš navždy. Ide práve o to, ako si svoje JA postupne budujeme. Vieš, ak sa raz za čas pochváliš, alebo si len povieš niečo pekné, dokáže to urobiť zázraky. Je náročné sa prijať so všetkým čo vlastníme, ale je to naozaj potrebné. Presne ako sebaláska, vieš ľúbiť druhých ale musíš v sebe zasadiť aj kúsok sebalásky.
Veľmi ma potešilo, že veľa ľudí sa práve opísalo v pozitívnom zmysle. Išlo mi o to, aby si každý jeden uvedomil svoje hodnoty a posilnil svoje sebavedomie. Nebudem klamať, ani ja som spočiatku nevedela ako by som sa mohla opísať jedným slovom, ale potom to prišlo. Zamyslela som sa, a prvé slovo, ktoré mi napadlo bolo SLNKO. Zhodou okolností ma tak oslovuje aj veľa známych. Hovoria že som ich slniečko, ktoré sa stále usmieva. A majú pravdu. Vždy keď som smutná, snažím sa aj cez to všetko usmievať. A aj keď ma často v tých zlých chvíľach postihne hysterický plač, vždy verím, že to bude dobré. Vždy sa snažím odohnať tie mraky, búrku, ktorá ma obklopila. Vždy chcem aj naďalej svietiť a hriať mojimi lúčmi najmä ostatných. Nech už si sa opísal/a ako ÚSMEV, FLEGMATIK, ZASNÍVANÁ, CHOLERIK, NARCIS, UMENIE, DRÁMA, ŠIALENÁ, NÁPOMOCNÝ, CRAZY, DIEVČA, LÁSKA, ŠTEDRÁ, OCHOTA a iné ......Je to to čo si o sebe myslíš, alebo to tak naozaj je? Skús sa úplne oslobodiť od všetkých pocitov a ťažkostí a uvedom si svoju hodnotu. Som zástanca názoru, že každý jeden človek na Zemi má nevyčísliteľnú hodnotu. Takú, ktorú nevieme vyčísliť ani v peniazoch ani žiadnymi mernými, či inými jednotkami.
Nerada, ale musím poukázať na chybu, ktorú často robí každý z nás. Vždy keď sa snažíme zakryť nejakú našu nedokonalosť, či chybu, odhalíme ju svetu ešte väčšmi. Je to taký začarovaný kruh. Skús si predstaviť, že sa ti nedávno vytvorilo akné a ty si sa to snažil/a niečím zakryť ale podarilo sa ti na to upútať ešte viac pozornosti. Že sa to stáva aj tebe? Vieš v čom je to kúzlo ukryté? Niekedy nemusíš zbytočne robiť nič. V jednoduchosti je krása. Ak si na dané miesto dáš veľmi veľa makeupu alebo to zakryješ niečím iným, môže to vyvolať presne ešte horší efekt, ako si to ty mal/a naplánované. Ver mi, viem čo hovorím. (To ja som ešte do nedávna hanbiac sa za svoju pleť nosila extra krycí oranžový makeup, a ako to dopadlo? Ani sa nepýtaj :D). Na akné a nedostatky som pritiahla viac pozornosti ako som chcela. To boli teda časy :D....ale poučila som sa z toho a myslím si, že to je do života to najlepšie.
Poučenie, slovo, ktorému sa bránime ale pritom si neviem pripustiť, že je našou záchranou. Počas života zbierame množstvo skúseností, či už sú zlé a či dobré a z každej sa poučíme. Vďaka tomu si vieme vždy ľahšie vybrať cestu, po ktorej chceme ísť. Narážam na to, že nech už si spravil/a v živote čokoľvek, máš právo to zmeniť. Ak ťa má niekto zaškatuľkovaného/zaškatuľkovanú zbav sa tejto škatuľky čo najskôr. Ukáž ľudom, že si taký/á aký/á si a to je to, čo by mali mať na tebe radi. Samozrejme nikomu nič nemôžeme prikázať a tak aspoň zistíme, ktorí ľudia stoja naozaj za to. Poviem ti, že ja som za tých 18 rokov života urobila tak veľa blbostí, za ktoré sa ešte doteraz hanbím. Ale poučila som sa a nabrala silu. Uvedomila si svojich nedostatkov a snažila som sa ich prerobiť na to, čo ma viedlo ďalej. Skús to aj ty. Nehovorím, že to je ľahké. Ale je to niečo, čo ti môže veľmi pomôcť. Niekedy je skrátka lepšie odosobniť sa od určitých vecí. (ani sama neverím, že som to práve napísala). Ale je to tak. Ak by sme si všetko pripúšťali až priveľmi k telu, scvokli by sme sa.
Naše nedostatky sú rovnako MY. Ja aj Ty sme tvorení z týchto nedostatkov. Je len na nás, či ich prerobíme v náš prospech alebo sa nimi necháme prenasledovať do konca života. Budovať svoje JA nie je o tom, nezlyhať...ide o to prijať to všetko za svoju súčasť, nehanbiť sa za to a bojovať. Snaž sa vymazať zo svojej mysle, zo svojho života všetko to zlé, čo ťa obklopuje a nahraď to skúsenosťami, ktoré ti zmenili život. Jedného dňa príde ten deň, kedy si za to sám/sama sebe poďakuješ. Ver mi. Takže sa nadýchni, nechaj vstrebať všetko to zlé. Prijmi sa ako celok so všetkým a odpusti si.
A aby som nezabudla. Uvedom si, že každý jeden človek na Zemi sa narodil v iných podmienkach, v inej krajine a naše nároky na život sú rôzne. To čo my pokladáme v našom vnútri za správne, môže byť pre niekoho porušenie pravidiel a naopak. Treba si uvedomiť tú danú rôznorodosť medzi nami. Ani vlastnosti nemáme všetci rovnaké. Sú buď vrodené alebo časom získané. A práve ten čas je tvoja chvíľa. Je to tvoj život, ktorého sa treba chopiť a zbúrať každý jeden múr, ktorý ti bude stáť v ceste. Rovnako si aj treba uvedomiť čas. Na všetko je treba čas. Aj ty rastieš zo sekundy na sekundu. Každou sekundou žiješ dlhšie na tomto svete a každou jednou sekundou sa ti podarí získať nová skúsenosť. Samozrejme, musíš to dovoliť. Nestrácaj čas rečami a ľutovaním sa čo si mohol/mohla spraviť ale si neurobil/a ale zahoď to a pokračuj. Vytvor si novú cestu, ktorou to pôjde. Nevzdávaj sa. Máš viac sily ako si vieš predstaviť. Prijmi sa. Telo potrebuje myseľ, aby sa zjednotilo a myseľ potrebuje telo aby mohla svoje túžby časom vyplniť. Zjednoťme tieto dve krásy, ktoré vlastníme v jedno a buďme vďační za všetko čo máme.
Ak by si náhodu mal/a záujem vyplniť si len tak dodatočne pre seba dotazník a porozmýšľať nad otázkami, ktoré som tam uviedla slobodne tak môžeš urobiť. Tu je link. https://www.survio.com/survey/d/I9S5D9Z5B6J7O1D9X