,,Za svoj život si nepamätám deň, kedy by sa mi nestal aspoň jeden trapas. Niektoré sú malé, iné veľké ale doposiaľ som na veľa z nich nezabudla. Ani neviem ako mi napadol dnešný článok, no dosť sa z toho teším. Aspoň ti ukážem, že trapasy sa lepia aj na moje päty a že nie si v tom sám/sama.“
Začala by som asi prvým trapasom, ktorý už je aj v názve. Nie je to žiaden prikrášlený názov. Naozaj sa mi to stalo. Bolo to myslím minulé leto, kedy som bola tak navečer s kamoškami vonku a už sme sa lúčili uprostred mesta. Bola som fakt dosť unavená a tešila som sa domov. Predomnou bola ešte pol hodinová cesta a spolu s jednou kamarátkou sme sa už na ňu vybrali. Ako som sa tak otočila s tým, že veď už ideme, nabúrala som do obrovskej zmrzliny. Bola to presne tá, ktorá je asi pred každým stánkom so zmrzlinou. Dokonca skoro na mňa aj padla! Vtedy samozrejme všetky oči na mňa a celé mesto sa začalo smiať. Smiala som sa aj ja, teda pokým som sa z celého toho spamätávala. Cítila som sa však hrozne trápne a tlačili sa mi až slzy do kútikov očí. Doteraz na tento trapas spomínam a som vďačná, že ma zmrzlina v tej tme nepriľahla :D
Medzi trapasy na mojej dennej báze patria tie, kedy padnem alebo sa šmyknem na rovnej zemi. Asi trikrát som na to doplatila až tak, že som si rozbila bradu. Predstav si, si dieťa, naháňaš svoju kamošku a zrazu sa ti zamotajú nohy a ty padáš na rovnú zem. Všade okolo teba krv, slzy v očiach a ľudia okolo teba vrátane teba nevedia čo robiť. Juj, no to boli časy. Fakt si to už nechcem zopakovať.
Trapas, na ktorý nerada spomínam je taký, kedy som nechtiac svoje pozadie ukázala časti Trnavy. Doteraz ma z toho mrazí ale čo už. Stalo sa to tak, že som išla za kamarátkou a bolo leto, teplo ale fúkal vietor. Mala som na sebe šaty. Ako som tak išla, vietor zafúkal trošku silnejšie ak doposiaľ a mne sa šaty nadvihli a zasekli o kabelku. Takže mi boli vidieť nohavičky. Počas cesty som sa dosť čudovala, prečo na mňa autá toľko trúbia a pískajú, až som sa napokon s ňou stretla a ona sa ma hneď spýtala, či viem, že mi je vidno zadok. V ten moment som sa priam prepadla od hanby a doteraz si na také niečo dávam naozaj veľký pozor.
Presúvam sa na tri také príhody či trapasy, ktoré sa stali na dovolenkách. Všetky boli zhodou náhod v Turecku a týkajú sa čašníkov. Zaradila by som ich však ku milým a nie až tak zlým trapasom. Prvý sa mi stal keď som mala 13. S babkou a dedkom sme boli na dovolenke na Cypre (Turecká časť) a počas pobytu tam na mňa často pozeral jeden čašník. Bol milý, zlatý ale typovala som mu minimálne 23. Jedného dňa sme sa tak navečer vrátili na hotel a išli sme si dať ešte nejaké drinky. Vtedy prišiel jeden čašník (iný) za mnou a priniesol mi pohár s nejakým typujem alkoholickým nápojom. Priniesol ho so slovami, že mi ho pripravil ten spomínaní čašník a že dúfa, že mi bude chutiť. Samozrejme hneď môj pohľad padol na neho a on sa na mňa usmieval a kýval mi. Zo slušnosti som si dala glg tohto čarovného nápoja a myslela som si, že na mieste všetko so seba dám von. (Ten kto ma pozná vie, že ja a alkohol nie sme kamaráti dodnes. Proste mi to nechutí). No a v tom sa na mňa pozrel a tak do vzduchu sa ma pýtal či mi chutí. Ja som sa snažila všetky emócie vo svojom tele na moment vypnúť a ukázala som mu palec hore a usmiala sa. Babka sa na mne smiala a mne to tiež všetko prišlo veľmi komické. Ale to nie je všetko. Na ďalší deň, bolo to tak okolo obeda som išla na wc. Boli sme v tom čase na pláži a wc bolo hneď pri hotely. Samozrejme on tam naďalej obsluhoval a usmieval sa na mňa. Ako som z neho tak vychádzala , prišiel za mnou a spýtal sa ma na meno, ako sa mám a potom prišla otázka s odpoveďou, ktorú nečakal. Všetko som mu teda povedala a keď sa spýtal na vek (13), (chcel/a by si vidieť jeho pohľad). Myslela som si, že sa chudák od hanby prepadne. Bol úplne v šoku. Ja som sa tiež cítila trápne. A vlastne ani som sa nedozvedela, koľko rokov má on, pretože sa rýchlo otočil, slušne odzdravil, zahovoril to a odišiel. Od tohto momentu sa už na mňa ani nepozrel.
To bola sranda čo? Dúfam, že si sa aspoň pousmial/a. Ja sa tu na tom momentálne veľmi zabávam. Ale poďme ďalej. Asi tri roky dozadu sa mi stalo čosi podobné. Boli sme s rodičmi opäť v Turecku a išli sme už na večeru. Občas som si tak všímala, že sa na mňa niektorí čašníci podozrivo usmievajú. Nedalo sa to proste vôbec nevšimnúť. Jeden nás dokonca celkom často aj obsluhoval. Neviem ako to zistil, ale vedel, že som Slovenka. A keď som bola k nemu na blízku ,a on si ma všimol, na celú veľkú miestnosť, kde bolo vyše 1000 ľudí zakričal ,,Ahoj!“...ja som sa vtedy popravde zľakla ale rýchlo som sa prepla do módu, kedy viem, že treba niečo urobiť a tak som sa usmiala a potichšie povedala ,,Ahoj.“ ľudia v miestnosti na mňa pozerali ešte asi ďalších 5 minút a potom som bola rada, keď to vzdali :D Dokonca v tomto hotely o asi pár dní kedy bola veľká slávnosť, teda výročie hotela sa na mňa opäť usmieval jeden čašník a naši ho dokonca pomenovali ,,Smejko“. Chodieval nás stále obsluhovať a vždy sa pri tom na mňa usmial. Keď už bol večer a slávnosť sa pomaly končila, začali všetko spratávať. Videl, že už sa zdvíhame a tak prišiel k nášmu stolu, zobral z vázy, ktorú sme mali na stole kvet (malú sedmokrásku) a podal mi ju s úsmevom. Bolo to hrozne zlaté ale bola som opäť v rozpoložení, kedy som nevedela čo robiť. A tak som poďakovala, usmiala sa a odišli sme. Neviem či s ním náhodou dokonca nemám aj fotku :D
Ďalší trapas v Turecku sa nesie v rytmoch hudby. Tým, že sme tam boli pár dní som si stihla nájsť aj kamarátky, ktoré prišli v podobnom termíne. Bývali dokonca neďaleko Trnavy. Jedného dňa sme si povedali, že si pôjdeme zatancovať, keďže v hotely sa chystala diskotéka. Najskôr sme len tak tancovali, užívali si atmosféru a potom začali hrať turecké pesničky. My sme sa hneď toho chopili a začali sme tancovať ako turci. Samozrejme bolo to celé zle a aj sa na nás všetci pozerali ale sranda musela byť. Po istom čase som si išla do bazénového baru pre colu a čašníci, ktorí ma obsluhovali mi povedali, že som „DANCING QUEEN“. Vtedy som sa skoro prepadla od hanby a modlila sa, aby sa na mňa už nepozerali hlavne keď tancujem, pretože mi to vedy prišlo dosť trápne.
Tak a už asi posledný trapas, na ktorý som si dnes spomenula je priamo z hotela. Opäť som bola s babkou a s dedkom v Turecku ,a stala sa taká vec, že keď sme strčili kartu do našej izby, tak sa nič nedialo. Ak nechápeš, hotel bol robený tak, že keď zastrčíš kartu do takej prepážky, tak začne svietiť svetlo, zapne sa klíma atď. No ale nám nešlo nič. Bol to dosť prúser, pretože vtedy ešte moje anglické skills neboli na takej úrovni ako teraz a bola som dosť hanblivá. Čo sa týka babky a dedka, tí nepoznali ani jedno slovíčko v angličtine, možno jedine tak „Hello.“ Takže mi nezostávalo nič iné a išla som riešiť problém, ktorý bol celý na mne. Prišla som teda na recepciu a začala rozprávať. Ten pán na recepcií sa na mňa pozeral a vôbec ma nechápal. Minimálne trikrát som mu to vysvetľovala, dokonca už aj rukami a nohami ale on nič. A tak som to skomolila do nejakej vety, ktorú si nepamätám ale povedala som tam slovo ,Blik blik“. Vtedy pochopil asi už o čo ide a povedal mi, že tam pošle opravára. Doteraz sa na mojom blik blik smeje celá rodina a ja sa vždy cítim rovnako trápne ako vtedy :D PS: ešte som tam zistila, že ten pán ani nevedel poriadne po anglicky, iba po turecky, takže moja snaha mu niečo vysvetliť bola naozaj snaha :D
Práve som si spomenula ešte na jeden a ten je rovnako dosť úsmevný. Bolo to keď som mala asi 11 rokov? (možno menej) Fuu, to už naozaj neviem ale boli sme s Babkou, dedkom a bratom v Taliansku a brat chodil so mnou do detského kútika sa hrať s animátormi. Jedného dňa tam prišla za nami babka s fotografom (s ktorým neviem ani ako komunikovala) a vedľa nej stál Spiderman. Hneď po mne chcela aby sme sa spolu odfotili a jedna fotka z toho bola dosť pre mňa prekvapujúca, pretože si ku mne Spiderman kľakol a akože ma žiadal o ruku. Teraz keď sa na to spätne pozerám, som z toho naozaj v šoku. Ale tak no, mohla som byť zasnúbená so Spidermanom. Takú možnosť nemá každý :D
Práve si mal/a tú možnosť spoznať môj život plný trapasov a úsmevných chvíľ. Dúfam, že ťa aspoň trochu pobavili a budem veľmi rada, ak sa mi zdôveríš s tými svojimi aj ty. Prajem ti krásny deň a len ti chcem tak na záver odovzdať myšlienku. Je jedno koľko trapasov sa ti v živote stane, pretože si budeš pamätať len tie, ktoré mali pre tvoj život význam a niečo čo má význam je dôležité. Necíť sa z nich zle ale usmej sa a len tak sa pobav na tom, čo sa ti kedy prihodilo.