,,Pozorne počúvaj a vytrvaj. Nedovoľ predsudkom aby ťa ovládli. Konaj tak, ako to cítiš a ver v samého/samú seba. Nikto o tebe nevie to, čo vieš o sebe ty a to si pamätaj."
Určite vieš, že svet obklopuje mnoho rozličných duší. Jedna sa líši od tej druhej a predsa majú svoj význam. Sme ako hviezdy potulujúce sa po oblohe a čakáme na to, kým bude náš čas. Čas na to, zažiariť. Myslím tým však žiaru nášho srdca. Nie vždy máme tú príležitosť ukázať sa v tom pravom svetle. Okolnosti sú niekedy naozaj náročné a naše šance priam nulové. Dalo by sa to prirovnať k samotnej dôležitosti prvého dojmu. Každý chce spraviť dobrý prvý dojem. Hovorí sa, že vďaka nemu si o nás ľudia urobia mienku, či obraz. Budú nás vedieť zaradiť a identifikovať. Pre niekoho budeme škatuľkou ale pre iných môžeme byť niečo viac. Či je to správne a či nie, ti neviem povedať ale myslím si, že prvý dojem je len obraz, ak chceme vidieť pravé divadlo a odniesť si z neho spomienky, musíme dať priestor aj zvuku. Dúfam, že si pochopil/a mojej metaforickej vsuvke.
Stretla som za svoj život veľmi veľa ľudí a vedela by som ich zaradiť do dvoch skupiniek. Prvá dala na prvý dojem a myslela si, že som úplne niekto iný. Mali o mne vytvorený obraz ale dokreslili dokonca prekresllili z neho veľmi veľa vecí. Druhá skupinka hoci rovnako nevedela najskôr kto som, čo odo mňa čakať, dala mi priestor vyjsť zo škatuľky a zažiariť. Boli to ľudia, ktorí ocenili moje JA, moje vnútro a neriadili sa zovňajškom, či len prvým dojmom. Nehovorím, že nie je dôležitý ale na svete je mnoho dôležitejších vecí, ktoré si treba všímať. Prijať chyby, ktoré vlastníme a vedieť prijať rozhodnutia iných.
Naučila som sa ľudí nesúdiť. Nehovorím, že mi je každý človek na Zemi sympatický, ale snažím sa nájsť v ňom to dobro. To pozitívum, ktoré nás môže spojiť. Zobrať si z nášho vzťahu, priateľstva niečo čo ma obohacuje a naopak. Poučiť sa, zistiť, akí ľudia na svete žijú. Kto v sebe ukrýva aký príbeh. Zaujímam sa o etapy ich životov a nesúdim ich podľa minulosti. Možno niekedy to je aj lepšie. Ja sama som v minulosti porobila veľmi veľa vecí, za ktoré sa nechcem nejako chváliť a veľmi ma mrzia. Ale poučila som sa. Vďaka tomu všetkému je zo mňa teraz to, čo je. Som to JA. A presne takto by si mal/a vnímať aj ostatných. Možno nie sme nikto dokonalý ale za to vlastníme niečo tak nádherné a tajomné. A to je náš osobný život. Náš príbeh. ktorý si píšeme, pretáčame stránky a vpisujeme doň nové tajomstvá.
To je to, čo každý chce spoznať ale nie všetci to vidia. To je presne to, čo o nás chcú vedieť druhí. Náš život rovnako aj cesta, ktorou a vydáme nás privedie na rôzne miesta. Stretávame sa s rôznymi ľuďmi, situáciami a okolnosťami. A to, že urobíme raz za čas chybu je ľudské. Je to krásne. Pretože je to prirodzené. Miluj sa za svoje chyby lebo vďaka nim si to ty. Neber sa za niečo menej ak a ti nedarí. Tieto veci ťa posúvajú ďalej a ak ťa kvôli nim niekto súdi, sú to len ľudia, ktorí ešte neobjavili svoje spomínané šťastie. Ešte nevedia, že písať knihu musia každý jeden deň 24 hodín v kuse. Že aj keď napíšu zle písmenko, je to normálne.
Osobne si myslím, že ak by sme gumovali každú jednu našu chybu len tak, svet by sa z ničoho nepoučil. Nevedeli by sme čo je to chyba, nevedeli by sme sa posúvať ďalej. Nikto by si nebol istí správnym rozhodnutím. Čo je dobro a čo zlo by nám nedávalo zmysel. A práve preto je super robiť chyby. Je to výnimočné. Robí nás to výnimočnými a silnými. Preto nesúď iných a nebuď súdený/a. Nenechaj si kradnúť svoje vlastné šťastie. Zažiar a ukáž ostatným ako sa to dá. Ukáž im, že to ide a že ty sa nenecháš zastrašiť. Možno aj oni nakoniec pochopia, že chyby sú len malé fliačiky, ktoré časom miznú a že naša vnútorná hviezda stále bude rásť. Dovoľ jej preto žiariť a sem tam padnúť na Zem, aby mohla so sebou do neba zobrať ďalšie a priviesť ich za svojím šťastím.