,,Situácie ako tieto sú pre mňa najcennejšie. Stanú sa akoby mihnutím prsta a skončia ešte rýchlejšie. Ich čaro ma vždy dostane na kolená.“
Určite nie som jediná, kto prežíva také tie chvíle, kedy si ani neuvedomím, že prišli z ničoho nič. Priam zo sekundy na sekundu. Sú to tie chvíle, kedy si poviem „wow“, pri ich realizovaní. Sú tak nečakané a to ich robí krásnymi ,a čarovnými. Myslím si, že každá sekunda v našich životoch má svoje odôvodnenie, svoje poslanie. Putuje po nočnej oblohe až kým nenarazí ku svojej vyvolenej hviezde. Tou hviezdou je každý jeden z nás. Všetci môžeme zažiariť. Aj tá najmenšia hviezdička, ktorú v bežné dni nevidno, jedného dňa zažiari, ako nikdy pred tým. Tým chcem povedať, že nič sa nedeje len tak. Mne sa tieto momenty dejú pomerne často. Napríklad, keď moje telo i život tuší, že už naozaj nevládzem, podá mi pomocné lano, ktorým ma ťahá. Vtedy cítim tú oporu, ktorá mi je zaslaná. Je tu a je špeciálne pre mňa. To je predsa zázrak!
Aby som ti možno priblížila jeden z nedávnych takýchto mini príbehov, rozpoviem ti o mojej ceste autobusom. Bola to obyčajná cesta, ako pomerne každá. Až na to, že som vôbec nečakala, že sa v tom autobuse náhle ocitnem. :D Totižto pred tým som cestovala vo vlaku s odretými nohami a tešila som sa domov. Myšlienkami som aj doma bola. Len tak v kútiku mojej mysle som si pomyslela, „to by bolo aké úžasné, keby ešte zastihnem aj nejaký autobus.“ A tak sa aj stalo. Ako moje kroky vychádzali zo stanice, na zástavku práve prišiel autobus. V ten moment som sa cítila, akoby som povedala nejaké zaklínadlo. Vtedy sa ozvalo moje srdce, „ďakujem“. Pochopila som, že všetky životné situácie nás niekam vedú, ale aj ony dobre vedia, že občas potrebujeme oddych. Že aj my, po celodennom brodení sa v púštnom piesku, spálení od slnka, potrebujeme trochu schladiť. Sú to presne tie momenty, kedy si človek uvedomí, aký je vďační. Ja si veľmi vážim, každý tento moment, chvíľu, ktorá sa naskytne, pretože je prichystaná pre mňa s láskou. A možno sú to naozaj tak malé chvíle, ktoré pominú aj po sekunde, no prišli a dotkli sa práve nás.
Možno si pomyslíš, že presne toto zažívaš ty každý deň, ale ja som to vzala ako dar. Som si vedomá toho, že niektoré situácie, ktoré sa naskytnú v mojom živote si musím jednoducho zaslúžiť. Niektoré prídu oneskorene, niektoré predčasne a niektoré práve teraz žijeme. Náhody, ktoré sa schovávajú za každým našim krokom. Tie čarovné momenty, ktoré nás nenechajú spať. Chvíle, kedy tvoje srdce má dôvod biť.
A presne takto som spoznala môjho priateľa. Bola to náhoda alebo osud? Bol to moment, ktorý závisel na mojich rozhodnutiach? Či predpripravená cesta? Nech už to bolo čokoľvek z týchto možností, som za to asi najvďačnejšia. Niekedy si tak hovorím akú silu majú naše myšlienky. Ako nás dokáže ovládať jedno zlé rozhodnutie. Čo s nami vie urobiť jedno slovo, ktoré započujeme. Všetko má svoj význam. Všetci máme svoj príbeh a všetci chceme v ňom nájsť poklady, ktoré skrýva. Náročnosť cesty si každý z nás vyberá a práve tá, nás privedie na to pravé miesto. Netúž po tom, ísť niekoho cestou. Tá tvoje je len tvojou, je vytvorená špeciálne pre teba. Vie, čo všetko zvládneš a kde potrebuješ pomocnú ruku. Cesta iného vie byť možno viac okúzľujúca ale za to nechutí, tak ako vlastná.
A ako som už spomínala, takýchto momentov, zažívame dennodenne naozaj veľa. Ani si ich nemusíme uvedomovať. Niektoré začínajú spontánnou myšlienkou, či nápadom. Iné sú zase tajomne skryté. Odhaliť ich môžeme pri správaní sa ľudí okolo nás, ale aj našimi spontánnymi rozhodnutiami. Musím povedať, že tie robím v poslednej dobe dosť často a cítim sa slobodnejšie. Cítim, ako som dovolila svojmu ja oslobodiť sa a pustila ho k slovu. Je to ako keď si doteraz bol/a zvyknutý/á odpovedať len na naučené veci, či otázky a zrazu máš len improvizovať. Je to istý zlom neistoty, no náhleho obohatenia sa.
Skús možno aj ty počúvnuť samého/samú seba. Otvor myseľ a načúvaj jej. Rovnako otvor srdce a neboj sa ním riadiť. Nikdy nevieš, kam ťa táto cesta zavedie, ale jedno je isté. Riadil/a si sa podľa svojho vnútra, presne tak, ako si cítil/a. A to je správne. Nehľadaj za tým nič viac. Niekedy sa musíš vedieť uspokojiť aj s takouto odpoveďou. Ale jedného dňa zistíš, že keď sa nazbierajú, vytvoria na tvojej nočnej oblohe rôzne súhvezdia. Budeš môcť putovať ku každej jednej hviezde na nebi. Budeš vidieť ich žiaru, no ani tá, nezakryje tvoju vlastnú. Niekedy je naozaj potrebné nechať veci, aby sa sami dali do poriadku. Nechať tomu voľný priebeh.
To či verím na osud, alebo náhodu či niečo podobné ti s určitosťou povedať neviem. Ale verím v to, že každý z nás má nekonečne veľa možností, ktorými môže zmeniť svoj život. Že hoci sa náš život vyvíja a stále pracuje na našom raste vďaka našim rozhodnutiam, ale nikdy nám nediktuje, čo a ako máme robiť. Všetko je len na nás. Všetko je na tebe. Ver si a užívaj si život na plno. Neboj sa zažiariť na oblohe. Neboj sa byť tou hviezdou, ktorá jasne svieti. A možno ťa iné hviezdy nebudú potrebovať, ver mi, že pre aspoň pár z nich je tvoja existencia dôležitá. Si ich strojcom energie a intenzity svetla. Máš tu moc dobíjať ostatným hviezdam svoju žiaru. Ak budeš makať na tejto energii, resp. živote, obohatíš tým nielen seba, ale ja mnoho iných.
Ak si to tak vezmeš, ono nie je na tom nič náročné. Samotné cesty a rozhodnutia sú, ale to, čo chceš a kam smeruješ je cesta, ku ktorej ťa to ťahá. Vyvolil/a si si ju sám/sama. Nevzdávaj to a uži si aj tie malé momenty. Aj keby máš urobiť na svete len jednu stopu, vyber si tú, ktorá ti je srdcu najbližšie. Pretože to si ty! To je tvoja hviezda!
S láskou Sabi