,,Odzvonila dvanásta hodina a ty stále spíš, ráno sa zobudíš so zlepenými očami a očakávaš zmenu, ktorá mala nastať možno práve počas noci. Si predsa už dospelý/á! Utekáš ku zrkadlu a čuduješ sa prečo stále vyzeráš rovnako, na tvojom tele nie je žiaden náznak dospelosti, vidíš to, čo si doposiaľ videl/a. Ako je to možné?“
Týmto procesom si prešiel pravdepodobne každý a ak nie, tak nepriamo určite. Ak si náhodou jeden z tých šťastlivcov, ktorí dovŕšili 18. rok svojho života, vieš o čom hovorím. Mať takýto vek však nie je žiadna veda. Každý z nás hľadá určitý náznak zmeny, ak nie vo výzore, tak v správaní, či v psychickom myslení. Nemôžeme to však očakávať hneď. Naše telo a myseľ nie je na objednávku, nie je žiaden stroj. Potrebujeme určitý čas, ktorý si telo stanový samo na jeho budovanie a rast. A ver mi, keď má prísť ten správny čas, tak príde. Rovnako ako aj myseľ. Počas celého nášho života zbiera nekonečný kolotoč myšlienok, skúseností a názorov z okolia a postupne ich mení na tie, ktoré sú dôležité a a tie, ktoré sú dôležité už menej. Pozor, ani jedna informácia nestratí nikdy svoju dôležitosť, pretože nám niečo odovzdala, čo sa mohlo zapísať do našich životov, a ak nie pripísalo sa to na našej múdrosti a hodnotení. To že má niekto 18 neznamená, že skončila všetka doterajšia zábava. Sme slobodní, môžeme si robiť čo chceme, iba sme si za to zodpovední už sami. V tom je ten zlom. Popravde, ja som vždy brala všetky svoje priestupky za svoje chyby a narábala som s nim ako so svojím bremenom. Vždy som sa snažila byť aspoň v takýchto veciach samostatnou a nezaťažovať s tým zbytočne rodičov. Nuž, teraz je to už oficiálne na mne. :)
Vždy som si myslela, že po dovŕšení dospelosti bude môj život iný. Ani neviem prečo. Možno som len mala skreslené mienky a možno to tak naozaj aj bude. Teraz mám takú väčšiu slobodu v budovaní si toho svojho sna, toho, po čom moja duša smädí a túži. Je na mne, či sa rozhodnem pre nejaké zmeny, alebo zostanem pri starom dobrom živote. Záleží len a len na mne. Na mojom odhodlaní a intenzite trpezlivosti, ktorú do seba a svojho budovania vložím. Už teraz viem, že nech urobím akýkoľvek krok bude to drina, no ani to ma neodradí. Občas je lepšie vybrať sa aj tou tŕnitou cestou, keď nás na konci budú čakať rozkvitnuté ruže, ako si skracovať cesty a nebodaj zablúdiť. Pretože každý jeden tŕň nám odovzdáva nové a nové skúsenosti. Ako keď spadneš do kaluže, či bahna. Hoci budeš mokrý/á alebo od blata, no sám/sama zistíš, že to je nič oproti snu, ktorý chceš docieliť.
Ak sa ťa bude niekto pýtať,( ako ja mojich priateľov :D), či sa niečo zmenilo v tvojom živote, keď si už dovŕšil/a 18, neboj sa odpovedať. Možno sa nezmenilo nič, ale si odhodlaný/á to zmeniť. Tak to povedz! Nehľadaj za tým nič viac. A rovnako nevnímaj dospelosť ako nejakého strašiaka, ktorý len pozerá na to, čo zase pokašleš. Nie! Dospelosť je krásna, využi ju vo svoj prospech. Choď ešte intenzívnejšie tam, kam si vždy chcel/a ísť! Rob kľudne aj blbosti, veď v každom z nás navždy zostane to mále bláznivé dieťa s úsmevom na perách. Rob to, čo ťa baví, čo chceš ty! Pretože na tom záleží.
Navyše, dospelosť nie je o veku. Každého postihne individuálne. Niekoho už aj v 15-tke. Možno aj skôr, či neskôr. Na tom nezáleží. Príde vtedy, kedy má. Vtedy keď budeme pripravení. Ty, či ja. Hoci som už podľa zákona dospelá, sama na sebe vnímam určité nedostatky a poznatky, ktoré ma zatiaľ nepostihli. Stále mám čas. Nikam mi nebeží, stále mám možnosť sa učiť novým veciam. Hlavne prosím neprokrastinuj, aby si toho v budúcnosti neoľutoval/a . Nazbieraj toho čo najviac, aby bola tvoja úroda, ktorú jedného dňa zasadíš naozaj bohatá a šťavnatá. či už to bude ovocie, ako z rozprávky, alebo bude polozhnité...je to niečo, čo ťa posunie. Na to nezabúdaj!
Povedz dospelosti VITAJ! Nebuď však niekto, kým byť nechceš. Ani to od teba nežiada. Toto je častou chybou nás ľudí. Myslíme si že po dospelosti musíme byť jednoducho iní a často tak aj učiníme. Ale to nie je pravda! Áno, isté zmeny dôležité sú, aspoň po istom čase. Ale nemeň to, kým si. Mám pre teba také menšie rady. Neboj sa nimi riadiť, samozrejme slobodne, je to na tebe:
► Zostaň sebou ale dopraj si zrelosť.
► Buď otvorený/á a čerpaj z okolia.
► Zdokonaľuj sa v tom, čo ťa obohacuje a trieď to, čo ťa brzdí. (postupne odstraňuj)
► Plánuj a neboj sa toho.
► Rozhoduj sa slobodne a s chladnou hlavou.
► Nemaj na seba zbytočné nároky.
► Ži tak, aby si bol/a šťastný/á a aj svet okolo teba.
► Ži prítomnosťou, mysli aspoň mierne do budúcnosti a pouč sa z minulosti. Možno ju nikto nevráti, ale stále sa dá značne zmeniť. Len do toho!
Ak túžiš po zmene svojho života a myslíš si, že dospelosť je na to ten pravý čas, mierne sa mýliš. Tá príležitosť je tu stále, ako aj vhodný čas. Opäť je to na tom, kedy sa rozhodneš. Ak však pociťuješ práve v dospelosti toto nutkanie, smelo do toho. Nezáleží kedy, ale na tvojom odhodlaní. Začni kľudne aj od tých najmenších krokov a postupne sa posúvaj. Ja som napríklad začala svojou izbou a šatníkom. Vždy som mala taký otáznik vo svojom štýle a chaos v šatníku. Nevedela som čo mi naozaj pasuje a čo je otrasné. Teraz už mám ako taký prehľad o tom, čo sa mi páči a v čom mi je dobre. Začal sa mi veľmi páčiť minimalizmus a jednoduchosť spojenú s eleganciou. Samozrejme nejdem do žiadnych extrémov, pretože stále mám určité otázniky ale verím, že jedného dňa v tom budem mať ešte jasnejšie.
K niečomu sa ti priznám. Možno si si to na mne už stihol/stihla všimnúť, ale začala som sa mierne zaujímať aj o to, ako vystupujem. Či už na Instagrame, alebo aj celkovo v spoločnosti. Tiež sa snažím o väčšie váženie si mňa samej a o ešte väčšie šírenie pozitívnej energie okolo mňa. (PS: nechápem prečo, ale začala som sa viac usmievať aj so zubami, to som naozaj nikdy nerobila až takto). Popravde, dodáva mi do možno mierne sebavedomie, pretože sa potom viem prijať taká, aká som. Dokonca aj bez makeupu. Sama sebou som nútená vystupovať dospelejšie a možno aj zdvorilejšie. Taktiež sa zameriavam viac na potreby svojho tela a mysle a postupne sa snažím dodávať im všetky živiny a veci, ktoré som naozaj zanedbala. Ešte také možno pre teba nepodstatné plus pre moje telo je, že som začala piť viac vody a podobne. Samozrejme, toto všetko nie je nevyhnutné po dovŕšení 18-tky ale ja som nejako potrebovala menšie odštartovanie tým lepším smerom. Rada samú seba vediem stále ďalej. Pomáha mi to asi takmer vo všetkom. Viem sa viac koncentrovať a ovládať, taktiež si o to viac vážim všetok voľný čas a oddych. A vlastne aj toto. Neviem, či som si vsugerovala do hlavy, že už som stará :D, alebo neviem. No, som ešte viac vďačnejšia za všetok oddych a relax. A to je u mňa už čo povedať :D. Ale inak na mne aspoň podľa mňa nie sú žiadne viditeľné zmeny.
Takže, ak by som toto všetko zhrnula. Dospelosť ma učí väčšej zodpovednosti a samostatnosti. Taktiež ma stále povzbudzuje v plánovaní a k ešte intenzívnejšiemu snívaniu. Učí ma trpezlivosti a vytrvalosti. Učí ma byť väčšmi sama sebou. A čo učí teba?