,,Pojem sloboda, v každom z nás vyvolá rôzne názory, myšlienky, pocity. Každý ju berieme z iného uhla pohľadu. Preto som sa rozhodla, že ti dnes porozprávam o mojej ceste za slobodou, o ceste, kedy som pocítila aké to je, keď môžem konečne sama vyletieť aspoň na chvíľu z hniezda domova. Hoci to nebude možno ten typ slobody, ktorý poznáš, no pre mňa to je jeden z typov preukázania samostatnosti a osobnej slobody. Dostala som tú možnosť vyletieť a rozprestrieť krídla, možnosť, ktorú nie každý prežíva vo všedné dni svojho života.“
Všetko sa to začalo nápadom navštíviť moju rodinu. Avšak zistila som, že sú na chate, ktorá je 125 km od môjho rodného mesta. A keďže rodičia chodia do práce, nemala som sa tam ako dostať. Po dlhšom premýšľaní nás s tetou napadla cesta vlakom. Tento nápad som chcela hneď vypustiť, pretože hrozilo, že by ma naši nepustili. Nechcem tým však povedať, že by boli moc prísny, skôr viem, že by mali o mňa starosť. No myšlienka mi stále poletovala v hlave a nedalo mi to. Chcela som sa to rodičov spýtať a hoci som bola zmierená so sklamaním , uvedomujem si teraz spätne, že to bola veľká chyba. Vieš prečo? Keby len sklopím hlavu a nespýtam sa, nesedím teraz vo vlaku do Považskej Bystrice. Áno, je to tak. Ja, sama, vo vlaku a cestujem. To je snáď splnený sen! Ani nevieš, aký je to pre mňa úžasný pocit. Nie len, že som sa prekonala ale aj som pocítila, čo je to sloboda. Konečne som sa aspoň trochu nadýchla slobody. Som za to rodičom veľmi vďačná a samozrejme aj tete a ujovi, že ma s láskou privítali. Najkrajšie na tom všetkom je, že aj cez ten obrovský strach o mňa, ktorý rodičom prebýva vo vnútri tento krát nepočúvli a rozviazali mi spútané krídla.
Pre teba je to už možno samozrejmosť. Možno si myslíš, že nie som normálna a až moc to prežívam, no skús sa zamyslieť nad tvojou prvou takouto jazdou. Musím sa priznať, že ráno pred odchodom som mala dosť pestré, pretože sa mi pokazil náhrdelník, roztrhol overal, v ktorom som chcela cestovať a žehlička mi zašpinila náhradné tričko na cestu. Aj keď sú to drobnosti, myslím, že sám/sama vieš, že aj malé veci dokážu ľudí dostať do veľkých rozpakov. Ja som sa však nenechala odradiť a smelo, hoci so stiahnutým žalúdkom a stresom som vzala kufor a vybrala sa na stanicu. Neviem, či to máš aj ty, no v noci som nevedela zaspať, hlavou mi behali hrozné myšlienky vo forme: ,,Čo keď sa zabudnem?“, ,,Čo keď mi nepôjdu otvoriť dvere na vlaku?“, ,,Čo keď nastúpim na zlý vlak?“, ,,Čo keď,....?“...myslím, že môj najlepší kamarát by ti o tom vedel porozprávať. Celý večer som ho týmto otravovala. No jeho upokojujúce slová mi napokon pomohli a zaspala som. Ďalší stres som prežívala pri čakaní na vlak.
No v tom prišiel opäť môj najlepší kamarát, objal ma a rozlúčil sa so mnou. Znamenalo to pre mňa tak veľmi moc. Bolo mu jedno, že o pár minút odchádzam a že prišiel akurát v čase, kedy som sa poberala na vlak. Stálo mu za to, byť aspoň tých pár minút so mnou. Myslím si, že takéhoto človeka by si zaslúžil každý. Aj ty. Skoro som na mieste odpadla, keď som ho uvidela prichádzať. Zjavil sa vždy vtedy, keď som to najviac potrebovala. PS: Ak toto náhodou čítaš, ešte raz ti veľmi moc ďakujem.
Vďaka nemu opadol zo mňa všetok stres a ja už som len spokojne nastúpila do vlaku.
O mojej ceste, ti asi ani moc nemusím hovoriť, nič také moc zaujímavé sa nestalo, teda až na to, že som mala kupečko s asi Maďarkou a jej deťmi, ktoré sa potom odpojili, alebo, že som pustila celú rodinku a presadla si do iného, hoci som tam mala miestenku. A bola som v miernom strese z toho, že som zabudla vystúpiť, no nakoniec som zistila, že sme len čakali na vlak, ktorý nás obiehal. Už ma len pár minút delilo od cieľu. Nevedela som sa dočkať. Veľmi som sa tešila na moju malú dvojročnú sesterničku, ktorú som hneď po príchode vystískala. Vieš, beriem ju, akoby bola moja malá sestrička.
Ona je také moje potešenie do života. Je jeden z mojich dôvodov pre radosť. A tým, by som ti chcela popriať, aby si objavoval/a, tak ako ja, veľké množstvo dôvodov pre radosť, ktoré ťa denno-denne obklopujú z každej strany. Ja tie svoje dôvody objavujem každým dňom viac a viac. Pamätaj, že to nemusia byť veľké veci.
Pre niekoho je dôvodom to, že sa ráno zobudí a vstane z postele alebo odcestuje, tak ako ja. Veľmi ti také niečo prajem. Prajem ti zažiť ten nezabudnuteľný pocit. Prajem ti nadýchnuť sa slobody. Tak a už sme na konci. Som moc rada, že si si prečítal/a ďalší môj článok. Dúfam, že ťa zaujal a budeš sa tešiť, ako aj ja na ďalší. Prajem ti krásny deň. S láskou Sabi.