top of page
  • Writer's pictureSabína Pósová

Prilož aj ty ruku k dielu

,,Rád/rada by si sa stal/a členkou nejakej charitatívnej organizácie či činnosti ale nevieš kde a ako? Máš pocit, že nemáš ako prispieť? Je ich v tvojom okolí málo? V dnešnom článku sa dozvieš moje odporúčania a návrhy. Tak poďme na to.“



Vždy som túžila pomáhať ľudom ale i zvieratám. Je to pre mňa náplňou života a zároveň zmysluplne a pekne strávený okamih, či čas. Pamätaj si, že každá vložená sekunda tvojho času do nejakej činnosti je vzácna. Cení sa viac ako zlato. Najmä v dnešnej dobe, kde sú samí uponáhľaní, vystresovaní ľudia. Ani ja nie som výnimkou. Často utekám za časom a ani tak nestíham. Je toho skrátka moc. Možno ti to príde divné, ale odkedy som sa rozhodla ísť cestou pomoci pre druhých, môj život aspoň z časti spomalil. Začala som v ňom vnímať tie krásne momenty a chvíle a nachvíľu zabudla na denný stereotyp. Dá sa povedať, že som sa akosi odtrhal od reality. Života plného stresu a časového limitu. Ak mám byť úprimná až teraz časom chápem, prečo je každá sekunda naozaj k dobru. Prečo má deň „až“ 24 hodín a koľko hodín z toho vlastne niečo produktívne robím. Aj keď to bolo ťažké, naučila som sa s týmto časom lepšie hospodáriť (narábať). To však nie je tak úplne to, čo by som chcela s tebou dnes rozobrať. Okej, tak sa vráťme späť ku charite a dobročinným činnostiam.


Dobrovoľné animátorstvo – práca s deťmi

Najskôr by som asi spomenula, že cesta za mojím cieľom bola spočiatku veľký otáznik. Chcela som pomáhať ale nevedela som kde začať skôr. Mojím takým veľkým kľúčom, ktorý otvoril tento zámok sa stalo práve animátorstvo. Možno vieš a možno nie, som animátorkou u Saleziánov. Tvoríme pre deti rôzne aktivity, tábory a dokonca mám vlastné stretko. Ono nie je to žiadna charitatívna činnosť ale tým, že som dobrovoľnou animátorkou a nemám za to žiaden plat by sa dalo nazvať akousi službou pre iných. Samozrejme hrozne to milujem. Najväčšiu radosť mi robí to, keď vidím ako sú deti šťastné, že to čo im dávam má naozaj zmysel. Je to pre mňa obrovský dar. Takže ak máš rád/rada prácu s deťmi aj takéto niečo je možnosťou.


Seniori

Ďalšou takouto kapitolou sú seniori. Naši najstarší a vzácni ľudia. Je krásne ak aj im vieme urobiť radosť. Na tejto ceste som sa prvýkrát stretla s dobročinnou akciou pre seniorov práve na strednej škole. Spravili sme im program a napiekli medovníčky. Ich radosť bola pre nás obrovským prínosom a samozrejme tiež radosťou. Aktuálne som sa zapojila do projektu POŠLI DOBRO, kde seniorom ako dobrovoľníčka píšem listy. Je nás už vyše 80 a zatiaľ sa nám podarilo napísať do 4 domovov dôchodcov. Tento projekt vymyslel môj známi a som na neho veľmi pyšná. Prišiel s krásnym nápadom, oslovil ma a ja som „nemohla“ nesúhlasiť. Vtedy ako som sa pridala medzi týchto dobrovoľníkov som pocítila veľkú radosť a uvedomila si, že sa mi otvorilo mnoho ciest. Vieš, seniori sú ľudia, ktorí sa často cítia sami a najmä teraz v čase koronakrízi nemajú dostatok kontaktu s inými, no najmä rodinou. Veľa z nich je aj naozaj bez priateľov, či rodina sa o nich nemá čas a chuť starať. Toto krásne gesto vo mne prebudilo nádej, že aj oni si zaslúžia byť milovaní a mali by to vedieť. Na druhú stranu, listy sa v dnešnej dobe nepíšu tak často, preto mi to príde ako obrovská vzácnosť. Preto, ak by si sa chcel/a pridať do nášho tímu, tvoje dvere sú s láskou otvorené. Naozaj, čím nás bude viac, tým viac radosti rozdáme. Ver mi, že nie je nad ten pocit, kedy sa seniori tešia z každej vety, ktorú si prečítajú. Kedy sa pousmejú nad každým jedným slovom, ktoré napíšeš. Takže smelo do toho! A nemusíš byť práve v našom tíme ale robiť to aj ako jednotlivec, či v inej skupine. Skús si možno zistiť, kto robí aké akcie a aké rôzne dobročinné činnosti existujú. Možno práve to čo nájdeš, bude cesta pre teba.



Útulok

Presunula by som sa s robenia radosti pre ľudí na samotné zvieratká. Myslím si, že aj oni majú právo na to, byť milované a chcené. Žiaľ, nejeden psík skonči v dnešnej dobe v útulku. Alebo je zatúlaný, vyhodený na ulicu a podobne. A takto to je aj s inými zvieratkami. ..Ak mi dovolíš, práve som si spomenula na jeden moment, kedy sme ako malé deti zachraňovali mačku zo stromu, starali sa o vtáčika, ktorý spadol z hniezda a mal odlomené krídlo, a podobne. Aj takýmito malými gestami môžeš pomôcť. Zvieratku stačí ak cíti tvoju lásku a to, že niekoho vôbec má. V tomto sú si ľudia a zvieratá naozaj podobní. A ak máš chuť, môžeš rovnako ako ja, zavítať do miestneho útulku. Či už tam darovať jedlo a hračky pre psíkov alebo ich vyvenčiť. Ja som urobila oboje a ten deň sa zapísal do mojich krásnych spomienok. Ešte väčšiu radosť som mala, keď som zistila, že psík, ktorého som kedysi venčila, našiel už svoj domov. A presne aj tak môžeš pomôcť. Zobrať si práve psíka z útulku. Ver mi, že sa ti naozaj odvďačí a dá ti toľko lásky a vernosti, ako možno nikto iný.


Dobrovoľníctvo na festivale/viera/...

Dobrovoľníkom/dobrovoľníčkou sa môžeš stať viac menej kdekoľvek. Pomáhať sa dá všade. Ja som sa rozhodla byť práve jednou z nich aj na festivale Lumen, ktorý šíri do sveta vieru a svet gospelovej hudby. Je naozaj krásne byť jeho súčasťou. Takže naozaj sa neboj vykročiť do každých z dverí a vojsť do tých, ktoré ťa upútajú. Samozrejme, nie vždy má človek veľmi veľa času na to, byť všade a všade aj pomáhať. Ale ako som už spomínala, je krásne pomôcť už len kvapkou. Ak sa tieto kvapky spoja, vznikne more, neskôr oceán dobra.


Swap oblečenia/veci na charitu

Pomôcť môžeš aj prostredníctvom darovania oblečenia, č iných veci na charitu. Alebo aj ľuďom o ktorých vieš, že si to nemôžu dovoliť. Rovnako je to pocit na nezaplatenie. A ty aj vieš, kam tvoj oblečenie putuje, že bude mať ešte využitia a niekomu urobí obrovskú radosť. Ako poslať oblečenie alebo iné dary má väčšinou charita na svoje stránke, poprípade im kľudne zavolaj. Budú len radi.


Detský domov

Ak si pamätáš, dávnejšie som spomínala moju návštevu do detského domova. Mala som z toho veľkú radosť a najmä tým, že som tam bola osobne, som videla ako sa tam deti majú a rovnako aj ich úprimnú radosť. Samozrejme, detské domovy moc už nechcú dary v podobe vecí, ktoré si už ty niekedy používal/a. Čo je naozaj škoda. Ja som tam napríklad priniesla knihy a boli vďační ale mala som pocit, že finančný dar by bol pre nich asi vzácnejší. A tak ak ti nerobí problém prispieť niekam finančne, aj detský domov je cesta.


Deň narcisov/dobročinné akcie

Deň narcisov a podobné dobročinné akcie sú super príležitosťou na pomoc druhým. Alebo kľudne aj na pomoc prírode. Je krásne prispieť a vidieť ľudí s akou ochotou prispievajú tiež. Niekedy pomôže naozaj aj ten 1 cent. Najmä ak je od človeka, ktorý sám moc peňazí nemá. Skús si vyhľadať aké podobné akcie sa dejú v tvojom okolí a skús im otvoriť dvere. Možno ťa to chytí až tak, že budeš jedným z dobrovoľníkov.



Takže ak by som to zhrnula. Nezáleží na tom ako veľmi pomáhaš a kde pomáhaš, dôležité je to, že chceš a že to aj robíš. Aj malá pomoc je obrovská pomoc. Samozrejme dá sa pomáhať aj ako jednotlivec a nemusí to byť len veľká vec. Stačí ak pomôžeš náhodnému človeku alebo niekomu z tvojich priateľov a rodiny. Na to tiež netreba zabúdať. Tak ti teda držím palce, aby si objavil/a cestu dobra. Niečo, čo ťa učiní šťastným/šťastnou. Kto vie, možno jedného dňa vymyslíš aj ty niečo tak krásne a nápomocné pre druhých. Neboj sa mať otvorené srdce.


S láskou

Sabi

16 views0 comments

Recent Posts

See All
bottom of page