,,Sebaláska...Čo to vlastne je?...Prečo sa musím mať rád/rada?...Nie je to sebecké?...Prečo je to tak dôležité?....to a ešte veľa iných odpovedí na otázky sa dozvieš v tejto novej sérii, ktorá ťa bude sprevádzať po celý rok aj s ďalšími témami...“
Keď sa povie sebaláska, veľa ľudí si predstaví sebectvo, pokrytectvo a namyslenosť, pýchu či hrdosť, to však vôbec nie je sebaláska. Tomu sa hovorí prehnaný záujem o seba, či vo všetkom vidieť len seba. Od sebalásky sa to veľmi líši..Sebaláska je niečo ako tvoje vnútro, ktoré k tebe rozpráva, sú to tvoje pocity či myšlienky, ktoré ťa často ovládajú a aj keď si to nie vždy pripustíš, manipulujú s tebou a často krát ťa vedia aj ovládnuť. Áno, je to tak...naše myšlienky sú často našimi nepriateľmi. Hoci sa k tejto téme chcem vyjadriť v ďalších častiach a toto je len úvod, rada by som ti tento pojem priblížila viac. A aj to, aké všetky možné formy dokáže sebaláska mať. Vieš, myslím si, že každý z nás už zažil ten pocit, kedy sa postavil či už pred zrkadlo, pred veľký dav ľudí, alebo len išiel okolo niekoho „krásneho“, či „dokonalého“. Ten pocit sa nazýva úzkosť, strach a často to spôsobuje nízke sebavedomie či práve nedostatok sebalásky. Ak ju nemáš, nedokážeš sa na seba pozerať v tom pravom svetle, berieš sa za negatívum a všetko okolo teba sa zrazu otočí proti tebe. Cítiš sa menej cenný/á a máš chuť sa skryť. Strach, ktorý prebieha v každom z nás pohlcuje a zároveň akosi „kŕmi“ naše myšlienky. Myšlienky, ktoré si sami tvoríme a často krát sú to úplne hlúposti. Vytvárame si urýchlené závery, a to tým, že si myslíme, že nás celý svet nenávidí. Každý pohľad ľudí vnímame ako krivý, ako nenávistný a topíme sa vo vlastnom mori myšlienok, ktoré nás len ťahajú smerom dolu. Pamätaj si, že tieto myšlienky, hoci sú silné, nikdy ťa nemôžu a nedokážu premôcť, pretože si silný/á a máš na to vyplávať opäť na povrch. Každý z nás dostal obrovský dar. Narodili sme sa. Do nášho tela bol vdýchnutý život. Každý z nás si už od počatia nosí v srdci akoby malé semienko, ktoré stále a stále polieva. Semienko, ktoré postupom času rastie a rastie, rozvíja sa a čerpá všetko to nové. Zo zaujímavosti som si pustila jednu nahrávku, v ktorej sa jedna pani vyjadrovala ku sebaláske, tak isto poukazovala na semienko a veľmi ma oslovila táto časť: ,,Vyberiete si semienka, zvolíte si myšlienky, ktoré prispejú k vytvoreniu zážitkov, ktoré si vy, ako záhradník želáte..... Rada si predstavujem, že tieto myšlienky sadím do úrodnej zeme nášho podvedomia, kde dostávajú živiny a môžu rásť a ak sa im venujete, ak sa o ne staráte, potom jedného dňa, budete žať veľkolepú hojnú a nádhernú úrodu vo forme všetkých vecí, ktoré chcete.“ (Ak by si mal/mala záujem vypočuť si celú ukážku, tu je: https://www.youtube.com/watch?v=pKakFgRd8hI&t=1071s)
Presne takto to funguje s naším semienkom. Možno mu trvá kým vyklíči, ale jedného dňa sa to stane a v ten deň zistíš, že je to krásny pocit, že to, že si sa nevzdal/a bola tá najlepšia vec, ktorú si mohol/mohla urobiť. Sama viem, ako je ťažké bojovať so samým sebou, ako je ťažké prekonať všetko to čo sa nám ukrýva v hlave a ignorovať to. Boli chvíle, kedy som si myslela, že to vzdám, že už ďalej nevládzem a moje sebavedomie zrazu začalo opäť klesať. Prestala som polievať svoje semienko, no ono sa snažilo čo najviac opäť rásť. A tak som sa zhlboka nadýchla a potlačila všetku tú bolesť. Možno občas stačí len zaťať zuby a vydržať. Vieš, každý na tomto svete je iný. Ty, ja, my všetci. Každý máme svoje plusy a mínusy a väčšinou sa snažíme, zakryť všetky mínusy a popri tom zveličovať plusy. Preto sa ti možno zdá, že je niekto krajší, milší, či lepší. A nedeje sa to len na sociálnych sieťach, kde každý ukazuje najmä to čo je dokonalé, ale aj v reálnom živote. Kto sa teraz priznáva k tomu, že napríklad pribral? Alebo, že má nejaký problém? Nikto si to buď nechce pripustiť, alebo sa skrýva pred samým sebou, nie to ešte pred svetom. V tom horšom prípade aj oboje možnosti. Ale k tomuto všetkému sa vrátim neskôr. Veď načo bude človek poukazovať na svoju nedokonalosť, keď si z nej môže umelo vytvoriť dokonalosť? Obdiv, či čokoľvek iné?
Mám pocit, že my ľudia, žijeme pod akýmisi vrstvami masiek a čím viac ich skladáme preč z tváre tým viac sa nie len dozvedáme o ostatných ale aj o sebe. Často krát si ani neuvedomujeme, že nosíme na tvári takúto masku, niekedy do toho len tak skočíme a uvedomíme si to až neskôr. Ver mi, že žiť v klame a hlavne vo sebaklame je veľmi nebezpečné a nepríjemné. Čím viac budeš samého/samú seba klamať, tým viac sa budú ukazovať následky. Sebalásku si nezískaš klamstvom, ani tým, že nakŕmiš svoje negatívne myšlienky. Dôležité je naučiť sa pracovať s tým, čo máš. Ak sa ti nepáči nejaká časť tvojho tela, neznamená to, že nie je krásna, skús si uvedomiť, že si výnimočný/á a že nedokonalosti sú na nás krásne. Ak sa naučíš pracovať so svojim darom, ktorý máš, už nikdy si nebudeš nad tým lámať hlavu. Všetko to vychádza z tvojho vnútra. Skús prijať samého/samú seba. Tvoja vnútorná krása je niečo, čo nemá nikto. A hoci ti hneď teraz nedám návod na to, ako si vybudovať sebalásku, pretože sama sa o to každým dňom snažím, rozhodla som sa pre vytvorenie série, kde sa ti budem postupne snažiť odhaľovať tieto tajomstvá a pomôcť ti, ako najlepšie budem vedieť. Kľudne aj na osobných príkladoch. Na záver by som ti chcela len pripomenúť, aby si bol/a trpezlivá. Často krát si na seba kladieme vysoké nároky aj keď vieme, že ich nemáme šancu splniť za tak krátky čas...toto je ďalším faktorom, kedy sebalásku strácame, pretože od seba vyžadujeme priveľmi. Preto ti musím povedať, že tento boj bude veľmi ťažký, veľmi zdĺhavý ale aj cez to všetko verím, že to spolu dokážeme. Tak čo, si pripravený/á na tento boj? Viem, že si. A aj keď tvoja odpoveď znela negatívne, ver mi či nie, určite sa k tejto téme vrátiš. Sama som sa občas snažila tomu vyhýbať a nefungovalo to a preto som teraz tu, aby som pomohla tebe a zároveň aj mne samej. Prajem ti krásny zvyšok dňa. Tiež veľmi veľa síl, odvahy a čo najmenej strachu. Pamätaj, nikdy nedovoľ myšlienkam, aby s tebou zametali. S láskou Sabi.