Selflove : Ako prijať samého/samú seba?

,,Ako všetci robia to, že sú tak šťastní?.....Prečo nemôžem byť aj ja so sebou spokojný/á?.....Čo robím zle?....Otázky, ktoré preleteli hlavou nejedného z nás. Ak patríš medzi tých, ktorý takýto problém nemajú, som za teba šťastná a je to pre teba obrovské plus, no viem, že veľmi veľa ľudí, najmä v dnešnej dobe tento problém doslova prenasleduje. Teraz strácame čím ďalej tým viac sebadôveru, nevieme prijať svoje JA...často krát ani nevieme, kto vlastne sme. Vedela by som vymenovať stovky vecí, ktoré tomu „napomáhajú“, ale nikam by to neviedlo. Daj mi však prosím šancu ukázať ti, ako je úžasné, keď si veríš a si samým/sama sebou.“

Hneď takto na úvod by som rada spomenula, že cesta za sebapoznávaním a sebaprijatím si vyžaduje veľké množstvo úsilia. A to hlavne toho psychického. Všetko sa dá, len si treba uvedomiť ako...nikde nám nikto nenapíše návod, ako čo urobiť, pretože každý sme odlišní. Môžeme sa riadiť tisíckami návodov na lepší život, ale tie nám ho lepším neurobia. Všetko to závisí len na nás. Všetko sa začína pri tvojom rozhodovaní, to, ako sa k veci postavíš, ako moc túžiš vedieť kto vlastne si a ako moc si schopný/á pre to obetovať. Každé jedno rozhodnutie v našich životoch otvára nové cesty, niekedy ich ani nevidíme, nie na prvý pohľad, ale keď už sa naozaj snažíme a sme odhodlaní vytrvať, vyšliapeme si aj vlastné chodníčky, ktorými sa predrieme až rovno do cieľa. Ak sa pýtaš, čo som týmto chcela dosiahnuť. Odpoveď znie jednoducho, treba začať od seba. Treba si uvedomiť svoje hodnoty, to čo chcem dosiahnuť, pre koho to chcem dosiahnuť, prečo to chcem dosiahnuť a či mi to stojí za to. Ak si vieš odpovedať na každú jednu z týchto otázok, potom si na správnej ceste. A ak nie, neboj sa. Čas je náš priateľ, hoci beží rýchlo dokáže s nami hýbať. Neboj sa ani ty pohnúť s ním. Nečakaj však na to, že ti odpovede spadnú až k nohám. Nečakaj, že len tak zistíš to čo naozaj chceš. Všetko to krásne a dôležité v našich životoch si žiada aj akési to úsilie. Je to však správne, pretože ak niečo dostávame len tak stále dookola a zrazu sa to zmení, zostaneme viac sklamaní, ako keď si niečo vybojujeme sami a snažíme sa aj po všetkých pádoch prísť k cieľu. Tiež mi musíš dať za pravdu, že samých seba poznávame celý život. Trúfnem si povedať, že niekedy je pre nás spoznať iných ľudí ľahšie ako seba. Na to či je to správne a či nie si skús odpovedať ty. Hovorím to preto, lebo občas sa naskytnú situácie, kedy ani nevieme prečo sme danú vec urobili. Čo nás k tomu viedlo a ani aký bol vlastne náš zámer. Konáme bezhlavo a spontánne. Povieme si, že to za nás urobilo naše druhé ja....ale tu ťa stopnem....vieš, žiadne naše druhé ja nie je. Možno si to myslíme, aj ja som si to kedysi myslela. Ale sme originálni. Všetky naše rozhodnutia sa často snažíme skryť. Je to zaujímavé. Prečo sa nechceme ukázať v tom pravom svetle? Bojíme sa alebo kvôli imidžu?

Úprimne ti teraz hovorím, že prijať seba v dnešnom svete je naozaj ťažké. Hoci tento problém neobišiel ani mňa, snažím sa ho minimalizovať. Snažím sa si užívať svoj život taký, aký je. Taký , aký som ho dostala. Nemám ideálnu postavu, ani správanie, ale kto áno? Nie som dokonalá. To nikto. Z každej strany na mňa číhajú pokušenia a je na mne či im odolám alebo do nich spadnem. Problémom nás ľudí je, že si nevieme priznať chybu a keď už si ju priznáme, nevieme si ju odpustiť. Čiže ideme z extrému do extrému. Práve toto nás oddeľuje od sebaprijatia. Ak sa chceš prijať takého/takú aký/aká si, musíš si uvedomiť, že bez chýb to nejde. Nikto nie je bezchybný. Aj ten najmilší človek na svete má svoje muchy. V každom z nás je niečo čo by tam byť nemuselo, možno ale práve to je ten dôvod, prečo sme rozdielni. Nechcem ti teraz hovoriť, aby si stále robil/a chyby a ani to, že je to dobré. Môj zámer smeruje k tomu, aby si sa miloval/a aj cez všetky tieto nedostatky. Možno náročná úloha, ale ver mi, že keď ju zvládneš, z tvojho života padne veľké bremeno. Keď spravíš chybu, neskláňaj hlavu, naprav to. To je jediné čo ti k tomu môžem povedať. Už ako sa k tomu postavíš, je na tebe. Môžeš to zmeniť, alebo nechať tak. Môžeš liezť po svojom rebríku, alebo zostať nečinne stáť na mieste.

Možno si povieš, že sa mi toto všetko hovorí až príliš ľahko, ale práve naopak. Ako som už spomínala, so sebaprijatím bojujem aj ja. Hovorím ti to hlavne preto, aby si vedel/a, že na to naozaj nie si sám/sama. Môžeme bojovať spolu, ak chceš. Narovinu, každý by chcel dokonalí život, bez starostí a zbytočností. Všetci chceme mať rúžový svet, ale krutá realita nám to nedovolí. Porovnávame sa s inými, často aj s niekým, kto je upravovaný v programoch. Prečo si nenájdeme to krásne na sebe? Pozri, viem, že sa možno pri každom pohľade do zrkadla rozplačeš, alebo ťa len mrzí nedokonalosť, ktorú vlastní tvoje telo. Ale poviem ti jedno....kým na to neupozorníš, nikto si to nevšimne. My ľudia sme ako ovce, ktoré si stále chodia za svojím stádom a potom sú tu ovečky, ktoré sa cítia nechcené. Necíť sa tak. Aj keď si hovoríš, že máš dôvod, ja ti vymenujem neskutočne veľa dôvodov, prečo nie.

Vždy som obdivovala ľudí, ktorí „chybu“ svojho tela či mysle zobrali tak, že z toho vykúzlili niečo naozaj krásne. Podelili sa o to so svetom a zrazu sa z jednej chyby stal obdiv. Napríklad ľudia, ktorí majú psychické choroby sa s tým zmierili a vedia si urobiť aj srandu, ako aj ľudia s fyzickými problémami. Nemusíš svoje nedostatky ukazovať svetu, ale neboj sa ich prijať. Tvoje JA je tvoje. Nikto ti nemôže vyčítať tvoju existenciu, tvoje chyby, pretože každý jeden človek ich má. Nepodceňuj sa. Nemaj strach, že niečo nezvládneš. Nauč sa so sebou pracovať. Začni kľudne aj tými najmenšími krokmi. Dôležité je to, že naozaj začneš. To, že sa odhodláš vystúpiť zo stáda a nájsť si krásu vo svojom JA, nie v niekom inom.

Na záver, by som ti len chcela povedať, že ti držím palce. Neboj sa ukázať svoju pravú tvár, svoje nedostatky, pretože to si TY. To je to, čo je na tebe najkrajšie. Buď prirodzený/á a priveď do svojho života trošku slnka. Budem na teba myslieť a veriť, že dosiahneš to, po čom túžiš. Že sa začneš mať rád/rada a prijmeš aj svoje nedostatky. Ak máš otázky alebo by si mi niečo chcel/a dodať k článku, môžeš sa na mňa obrátiť. Som tu pre teba. S láskou Sabi.