,,Som škaredý/a!“: hlavou ti prechádza bolestivá myšlienka popri pretieraní mokrých očí plných sĺz. ,,Ako takto môžem vyjsť von?“: pokračuješ a nedokážeš myslieť na nič iné len na svoje negatíva. S hlavou sklonenou sa kúpeš v slzách a snažíš sa zastaviť to monštrum, ktoré sa u teba v mysli práve usadilo, ale nejde to....“
Veľmi veľa krát sa dostávame do situácii, kedy nevieme čo máme robiť. Kedy by sme si najradšej ľahli na zem a v samote sa topili v osobnom smútku s očakávaním, že nakoniec aj tak príde niekto na pomoc. Ale márne...občas sú situácie, kedy sme na to proste sami. Stáva sa to najmä pri boji so samým sebou. Je to tým, že nikto nám do hlavy nevidí. Nikto nevie, čo máš práve na mysli, či prečo sa chováš tak, ako sa chováš. Nikto nevie čo nás trápi, kým mu to sami nepovieme. Nevinné pohľady do zrkadla s vyčítajúcou mienkou na tvoju osobu to tiež nenapravia. Čo tak skúsiť trochu nehy? Trochu lásky? Určite je niečo čo sa ti na tebe páči. Ak nie, hľadaj! Je to tam. Môže sa stať, že ak nájdeš jednu vec, postupne sa ti budú ukazovať ďalšie. Vtedy budeš na správnej ceste za sebaláskou. Máš svoje hodnoty a tie sú obrovské, priam nevyčísliteľné. Maj svoju hrdosť. Neboj sa postaviť samému/samej sebe. Ukáž, že sa nevzdávaš. No a čo, tak máš možno celulitídu, či väčšie stehná zadok alebo brucho. Si krásny/krásna! Si obrovský dar. Nepíšem sem, to, čo chceš možno počuť...píšem pravdu. Píšem to, čo si nechceš priznať. Prečo? Neschovávaj sa ale rozkvitni, ako ten najkrajší kvet. Pozri sa do zrkadla s hrdosťou a povedz si, ,,Toto som ja!“ Ak si stále budeš myslieť, že si škaredý/á, máš jednoducho zlé zrkadlo...ale nie to, čo máš doma. To ani po rozbití nenapravíš. Ide o zrkadlo v tvojej hlave. Ide o to uvedomiť si samého/samú seba. Ako som už veľa krát spomínala, všetko je to o sebaprijatí. Neber seba ako niekoho cudzieho. Aj keď sa ti možno nepáči tvoje rozhodnutie, to že sa znenávidíš nie je riešenie, ale útek. Každé jedno rozhodnutie v našom živote je veľmi dôležité a aj keď majú možno rôzne hodnoty či váhy, sú dôležité, pretože rozhodujú o našej budúcnosti. O tom, akou cestou sa vydáme, aký je náš ďalší krok. Preto, ak spravíš pár zlých krokov, neboj sa ich napraviť, neboj sa to zmeniť. A ver mi, že to všetko dokážeš.
Mať rád/rada samého/samú seba nie je až tak ťažké, osobne si myslím, že najťažší je vždy aj tak začiatok. Ak nevieš ako začať, možno ti pomôže, keď budeš robiť veci, ktoré ťa bavia. Veľakrát sa stáva, že pri rozvoji talentu a pri spoznávaní svojich hraníc si vieme sami seba ohodnotiť. Sami vieme, ako nám daná vec ide a čo všetko je potrebné na jej rozvíjanie a zlepšenie. Alebo môžeš začať tým, že keď ráno vstaneš a tvoje kroky budú mieriť do kúpeľne, stačí sa pozrieť do zrkadla a usmiať sa. Viem, že to na začiatku môže robiť problém, ale ak to pár krát zopakuješ, sám/sama uvidíš, že sa to zlepšuje. Ak ti mám pravdu povedať, tak ja som so sebou spokojná dosť premenlivo. Raz sa nenávidím a inokedy je to zase fajn. Tiež mi moc pomáha, že ti to tu môžem hovoriť a že viem, že nie som na to sama. Je to určitým zdrojom motivácie. Hovorím ti to aj preto, aby si si nemyslel/a, že som dokonalá. Mám svoje chyby, rezervy a nie vždy vyzerám príťažlivo, ale už som sa naučila samú seba aspoň trochu prijať. Ak ma sleduješ na Instagrame (na ktorom som btw teraz viac a viac aktívna), tak určite vieš, že sa maľujem viac menej každý deň. Jedna časť mňa už vie, že je to zo zvyku a z toho, že ma to baví a často sa tak cítim pohodlnejšie. Druhá časť mňa však vie zase to, že sa často snažím zakryť všetky nedokonalosti na tvári. Že sa snažím samú seba istým spôsobom oklamať. Kedysi som bez makeupu nevedela vyjsť von. Plakala som, keď som sa nemohla namaľovať. Hanbila som sa za svoje akné, ktoré som mala po celej tvári. Hanbila som sa za svoj vzhľad a nevedela pochopiť, že aj cez ten makeup je všetko vidieť. Teraz som na tom asi tak, že aj keď sa maľujem, znesiem aj svoje naturálne ja. Pár krát sa mi stalo, že som sa maľovala, zrazu som sa pozrela len tak do zrkadla a hlavou mi prebehla myšlienka, že toto takto nechcem. Vieš čo som urobila? Zobrala som si tampóny, odličovací gél a celý makeup si zotrela behom ani nie minútky. Pýtaš sa prečo? Ja neviem...naozaj neviem ani sama, čo to do mňa vtedy vošlo. Musím sa ti priznať, že čím častejšie sa to stávalo tým viac som sa snažila obmedziť množstvo makeupu. Napríklad teraz si už nekupujem extra krycie ale uprednostňujem skôr prírodnejšie, liečivé, či ľahké.
Doteraz neviem pochopiť, prečo som sa snažila kedysi urobiť všetko preto, aby som mala všetko akné dokonale zakryté. Asi sa teraz budeš smiať, ale vtedy som nemala až také maľovacie schopnosti a často krát to dopadlo tak, že som mala aj o odtieň, či dva tmavší makeup. Huuups...ale čo tým chcem povedať je, že sa skús čo najskôr zbaviť tejto „túžby“, samozrejme, ak ju máš. Maľovať sa má svoje výhody ale aj veľa nevýhod. Preto, ak sa chceš maľovať, tak sa kľudne maľuj. Ja to robím tiež, ale vždy si skús uvedomiť do akej miery. Pretože sa môže stať, že sa staneš nanášaním každej jednej vrstvy iným človekom. Možno to tebe tak nebude pripadať, ale uvidíš časom, že ostatní si to veľmi rýchlo všimnú. Ak by si mal/mala záujem sa dozvedieť viac o mojom prežívaní akné a o tom, čo mi pomohlo a čo naopak škodilo, prečítaj si môj článok Akné - nepriateľ krásy. Dozvieš sa v ňom veľa vecí a dúfam, že ti pomôže. Na záver by som chcela ešte dodať a opäť pripomenúť, aby si zo seba nerobil/a iného človeka. Prostriedkom nemusí byť len makeupu, môže ním byť aj nejaký kostým, oblek či prehnané napodobovanie toho druhého. Skús si vytvoriť svoju vlastnú identitu, ktorá sa ti bude páčiť, alebo objav novú. A moje menšie motto na záver: ,,Na svete je obrovské množstvo farieb a ich odtieňov, je len na tebe, ako si ty vyfarbíš svoj život.“ S láskou Sabi.