,,Na našom Slovensku sú krásne miesta, kam sa dá veľmi ľahko a rýchlo dostať a to celkom zadarmo. Kto by nechcel ísť na taký výlet? Pravým príkladom toho sú Smolenice. Poďme si spolu o nich povedať trošku viac.“
To, že Smolenice sú naozaj krásne vie myslím, že pomaly každý. Nie všetci však vedia aké tajomné cesty ukrývajú. S Laurou sme sa vo štvrtok 23.07.2020 vybrali na náš trip práve po tejto milej dedinke. Najskôr sme si urobili piknik pod Smolenickým zámkom, kde sme si oddýchli a dopriali si príjemného pokoja. Väčšinou ak sem zavítame naše kroky vedú iba ku zámku alebo k ohnisku. No tento krát sme túžili po zmene. Rozhodli sme sa navštíviť miesto, kde sa ukrýva famózna Instagramová húpačka.
Ako sa však dostať do samotných Smoleníc? Vlakom. Teda dá sa aj autobusom ale my sme uprednostnili vlak. Cesta z Trnavy nám trvala necelých 30 minút na stanicu. Odtiaľ je potrebné šľapať ešte asi ďalšiu pol hodinku ku samotnému zámku. Nie je to sranda ak silno praží slnko, preto je treba sa na takúto cestu prichystať. Ak tam však prídeš, povieš si, že cesta stála za to. Aspoň to sú naše slová po dorazení do cieľa. Tu môžeš viddieť mapku, ako sa ku zámku dostať. Samozrejem vedie tam viacero ciest ale túto mám odskúšanú. Poprípade si daj do Google maps Smolenice CHEMOLAK a odtiaľ na zámok. Chemolak totižto uvidíš ak prejdeš kúsok od stanice cez koľaje. Oporný bod pre teba môže byť ako ďalšie VČELOVINA, čiže predajňa výrobkov z medu.
Tak ale už poďme ku samotnej očakávanej húpačke. Cestu tam sme hľadali všade možne po internete, až sme napokon zistili, že sa nachádza smerom na Molpír. Ale pozor Hradisko Molpír. Bola to mini turistika, ktorá trvá tak 15-20 minút. Teda ak sa moc dlho a často nezastavuješ. :D.
Dostaneš sa tam od kostolíka po ľavej strane. Stačí sa potom už len riadiť tabuľami a zelenou značkou. Cesta vedie popri cintoríne a je tam dokonca aj model Hradiska Molpíru. Cestou si môžeš všimnúť rôzne náučné tabule, ktoré opisujú život a životný štýl tedajších obyvateľov, rovnako náleziská a zaujímavosti. Keď už vyšplháš na menší kopec, vynoria sa ti spoza neho dva domčeky. V takýchto obydliach kedysi bývali ľudia z nižšej vrstvy. Boli celkom jednoduché a vzdušné. Teraz už by sme si asi také domy, či obydlia nevedeli predstaviť. Však že?
Ak už budeš pri domčekoch postačí ti buď nájsť ďalšiu tabuľu alebo značku. To je prvá možnosť. Tá druhá je švyhnúť to rovno cez pole rovno popri plote. Je to trošku strmák ale hneď dorazíš ku spomínanej húpačke. Ak si chceš však cestu o pár minútiek predĺžiť choď po vyznačenej cestičke a tam zase uvidíš prekrásny výhľad. Samozrejme, dá sa tam dostať aj z húpačky. Nezľakni sa ak uvidíš červenú značku. Je tam aj červená aj zelená v tej oblasti. Je jedno, ktorou sa budeš riadiť, pretože naspäť sa dostaneš po jednej aj po druhej.
Pri húpačke si môžeš všimnúť aj denník, do ktorého si ľudia medzi sebou píšu krásne odkazy. Chceli sme tam jeden zanechať aj my, no žiaľ pero, ktoré tam bolo, bolo vypísané a so sebou sme žiadne nemali. Tak aspoň sa môžeš ty poučiť z našej chyby a zobrať si vlastné :D. PS: v odkazoch bolo, že istá skupina ľudí sa na miesto vrátila po 6 rokoch a stále tam húpačka bola, z čoho som bola prekvapená. Doteraz som popravde ani nevedela, že niečo také aj v Smoleniciach je. Teda ak nepočítam fotky, ktoré som videla na Instagrame.
Výlet sme si poriadne užili a došli sme domov celkom unavené. Radím ti zobrať si viacero tekutín a jedla, pretože hoci sa to nezdá, teraz v lete môžu byť aj nenáročné cesty celkom vyčerpávajúce. Tak teda dúfam, že ti môj článok pomohol a že už trafíš aj ty na húpačku, či do samotných Smoleníc. Je to naozaj pekný výlet a aj výhľad, ktorý sme videli, stál za to. Nezabudni si ešte užiť leto a okúsiť krásu aj takýchto nenáročných no predsa pekných výletov.