,,Mať všetko dokonalé a zladené do jedného celku nie je vždy jednoduché a často krát aj nereálne. Sú momenty, kedy by sme boli najvďačnejší za tlačidlo „FINISH“ a mali všetko tak, ako chceme. Proste dokonalé... Určite to poznáš, snažíš sa, aby bolo všetko tip – top a pri tom je to ešte horšie, ako na začiatku. A presne to spôsobuje Syndróm dokonalosti.“
Vždy som sa zamýšľala nad tým, prečo ma tak veľmi hnevá, keď sa mi niečo nedarí a prečo si nad tým lámem hlavu. Boli aj chvíle, kedy som trpela úzkosťami a pocitom menejcennosti, až to vyvrcholilo ku osobnému posúdeniu, že nie som moc dobrá. Zhadzovala som seba a svoje schopnosti. Nadávala na seba a nezniesla som svoj osobný neúspech. Kritizovala som sa asi za všetko. A to doslova. Nachádzala som na sebe len vady, chyby a to, čo nebolo správne. Ak mám byť úprimná, dodnes mám strach z neúspechu. Z toho, že niečo nedokážem. Sú to putá, ktoré ma držia uviaznuté v cele mojej mysli. Považujem svoje okolie za niečo viac, ako samú seba. Ťažko sa mi z nich dostáva von. Rozhodla som sa preto s týmto problémom bojovať. Už ma nebaví sa zhadzovať za každým pádom ešte viac. Myslím si, že som si tej ,,zemskej príťažlivosti“ užila naozaj veľa. Ak prežívaš, alebo si prežíval/a niečo podobné, určite ma chápeš. Teda, dúfam, že aspoň z časti.
Byť dole je naozaj nepríjemné. Ale zase o to krajšie je vyplávať na povrch. Zhodiť a striasť to všetko, čo nás ťahalo a tlačilo na samé dno. Nemám pravdu? Asi nikto z nás nechce byť na dne, aspoň nie večne. Chceme pocítiť aj tie hrejivé momenty v našich životoch aj keď možno nie sú tak časté, ako práve tie tmavé. Nájsť vo svojich životoch svetlé momenty si spočiatku žiada akési to úsilie ale postupom času sa objavia samé. Budú sa nabaľovať, až sa časom ocitne dúha popri všetkých tých mračnách.
Prečo ti toto všetko vlastne hovorím? Syndróm dokonalosti nás vedie k akýmsi pochybám. Chceme byť čo najproduktívnejší a vypracovať čo najkvalitnejšie daný úkon. Často nás pohltia perfekcionistické stavy, kedy potrebujeme zoradiť aj semiačka podľa veľkosti alebo farby. A to nepreháňam! Každý odtieň vnímame inak, všetko potrebujeme mať na tom svojom pravom mieste.
Ak si sa nenašiel/nenašla v týchto vetách, skúsme sa presunúť do oblasti školy. V tej sa nájde asi každý študent. Predstav si, ako sedíš v lavici, učiteľka príde do triedy s písomkou, na ktorú si sa deň pred tým učil/a. Strávil/a si nad tým naozaj veľa hodín a veríš, že to dopadne výborne. Prejde pár dní a tebe pípne zlá známka. Vtedy sa tvoje telo dostane do akéhosi tranzu a začneš mať výčitky. Prečo som sa neučil/a viac? (Ale vezmi si to takto...Dalo sa vôbec viac? Veď sám/sama vieš, koľko úsilia si do toho vložil/a). Veď som to vedel/a, alebo nie? (Samozrejme, že áno, iba si mal/a možno zlý deň). To som naozaj tak blbý/á? (Nie nie si, bol/a si len v strese. Máš ešte šancu sa to doučiť). Ako je to možné? (Je veľa dôvodov, ale to neznamená, že si zlyhal/a). A potom nastane ten moment. Buď túžiš po tom, známku si opraviť, alebo sa začneš zhadzovať. Ja som osobne zažila oba prípady a nie sú naozaj príjemné. Na to, že to spôsobuje tento takzvaný „syndróm dokonalosti“ som prišla však nedávno.
Veľa učiteľov aj často u nás na škole spomína, ako sme ním všetci do radu pohltení. A majú pravdu. Sme do neho vedení od nástupu do školy. Neznesieme neúspech a ak sa aj dostane do nášho denného režimu, hľadáme vo všetkých možnostiach tlačidlo „DELETE“. Sami si stanovujeme ciele, ktoré musíme dosiahnuť. Ak sa tak nestane, automaticky sme sami v sebe zlyhali. Stávame sa obeťami vlastného myšlienkového pochodu a sme sami pre seba ,,VÍRUSOM".
Chcem ti povedať, že škola, známky, či názory ľudí okolo teba nie sú všetko. Môžu ťa posunúť vpred, či vzad. Ty sa však vždy skús nastaviť smerom vpred. Zabudni na to, čo bolo včera, či dnes ráno. Zabudni na každé jedno zlyhanie. Život ti otvára novú stránku, na ktorú môžeš písať ďalej svoj príbeh. Vykašli sa na dokonalosť. Nemysli si, že tvojím najväčším úspechom je dostať jednotku. Ver mi, teraz je najväčším úspechom prežiť na tomto svete. Každý deň sa stretávame so súbojom. Súbojom tvárou v tvár seba samých. Bojujeme s každodennými rozhodnutiami, triedime naše myšlienky a snažíme sa plniť si svoje sny. Väčšinou sú tieto veci v rozpore, vždy sa nájde niečo, čo sa nám snaží prekaziť úspech, cieľ, ktorý sme si vytýčili. Nedovoľme, aby sa nás toto monštrum zmocnilo. Nedovoľ, aby ťa pohltilo. Ver si, máš na to všetko zvládnuť. Nie je hanba zlyhať ani cítiť sa na dne. Nemusíš vo všetkom vynikať ani byť bezchybný/á. Buď tým kým si. Možno nie si dokonalý/á ale prijmi to. Zabudni na nejaký syndróm. Zabudni na to, že MUSÍŠ. Zapamätaj si jedno...MUSÍŠ len zomrieť...nič viac. (a platiť dane :) ) PS: prepáč, chcela som mierne touto vsuvkou odľahčiť situáciu. A ďalšia vec. Neber všetko priveľmi vážne. Sú v živote naozaj dôležitejšie veci. Ešte veľmi veľa krát zlyháš, ale aj sa postavíš. Budeš mať však viac dôvodov na to uspieť a posunúť sa vpred. Drž sa, vytrvaj, ver si, nepodceňuj sa a mysli aj na svoje potreby. Nezabúdaj, že nech sa deje čokoľvek, vždy máš nárok na tlačidlo ,,DELETE". Je na tebe, kedy a či vôbec ho použiješ.