,,Viera je a bude vždy jedným veľkým otáznikom pre nás všetkých. Určite to zažilo mnoho ľudí. Raz si myslíme, že nás viera pohltila, inokedy máme zo seba pocit neveriaceho človeka a inokedy zase...stále sa to mení. Nevieme, čo je to správne. Hľadáme odpovede. Ľudia nás nechápu a smejú sa nám. Čo robiť?“
Ako si si už určite všimol/všimla v dnešnom článku sa budeme baviť o problémoch s vierou a vo viere. Chcela by som ešte takto na začiatok dodať, že ak si aj neveriaci človek, skús si to prečítať. Možno práve aj ty pochopíš aké je to byť veriaci, čo všetko to obnáša a čo je možno práve to tajomné. Dúfam, že si v tom nájdeš to, čo ťa zaujme. Možno pochopíš zo strany neveriaceho, že viera má nejaký zmysel, možno nie pre teba ale pre druhých áno. Nie je sa za čo hanbiť. Práve naopak!
Vrátila by som sa asi úplne na začiatok k oblasti viery. Nech už si kresťan, evanjelista, budhista či hinduista (a rôzne iné vierovyznania), alebo veríš v nejaké magické sily, javy, čokoľvek, nemáš sa za čo hanbiť! Je to tvoje rozhodnutie v čo a koho veríš. Sám/sama si si to zvolil/a. Samozrejme možno si ešte na pochybách, či je to správne a pravé to, čo hľadáš. Ale neboj sa. Nenechaj sa ovplyvniť ľuďmi naokolo. Ty musíš cítiť, či to má zmysel. A ak nie, možno si zabočil/a len do nesprávnej uličky. Možno to, k čomu ťa viedol niekto iný, je práve to, čo nechceš. Máš právo si vybrať. Máš právo na to, rozhodnúť sa či veríš. Možno nájdeš napokon to čo hľadáš práve na inom mieste.
Ja som kresťanka. Našla som sa v tom a hoci bývali chvíle, kedy som mala pochybnosti a v tej najväčšej puberte túto vieru dosť obmedzovala, rozhodla som sa napokon aj tak veriť. Teraz viem, že Boh je moja cesta. Možno ešte tisíc krát spadnem, budem na pochybách a nebudem vedieť čo ďalej. Ale presne o tom to je. Nikto nie je 100% rozhodnutí každý jeden deň. Potrebujeme aj akési skúšky. Pretože tie, nás posunú ďalej a utvrdia v nás to, po čom sami túžime. Ak mám byť úprimná, to že som kresťanka neznamená, že robím všetko tak ako by som mala. Mám strašne veľa chýb, nekonám vždy správne ale cítim, že Boh je ten, kto pri mne stojí, nech sa deje čokoľvek. Rada by som vedela, ako to máš ty.
Ber to z tej stránky, že viera je práve čarovná v tom, že sa v nej hľadáš. Ona si hľadá teba a ty ju. To, ako sa modlíš a tá sloboda vo viere je naozaj krásna. Sú to také malé čarovné gestá, ktoré môžeš aplikovať každý jeden deň. Je na tebe, či sa budeš riadiť textami napísanými v knihách alebo otvoríš svoju dušu a srdce.
Naozaj sa nie je za čo hanbiť. Sama som sa pár krát cítila „napádaná“ kvôli viere. Vypočula som si výsmechy ale musím povedať, že vďaka nim som si ujasnila, čo naozaj chcem. Začala som veriť ešte intenzívnejšie. Názory druhých som hodila na dno oceána a s hrdosťou som ho celý preplávala. Možno práve títo ľudia mi dopomohli ku viere. Skús to zobrať aj ty z tohto uhla. Kašli na nich, že sa smejú. No a čo. Možno sú práve oni tými, ktorí sa topia a hľadajú tú správnu cestu. Možno si myslia, že ak budú potápať aj teba, vyplávajú...ale časom si uvedomia, že strácajú silu. Buď ich ignoruj alebo im ukáž, že ťa nerozhodia. Nekŕm ich svojou slabinou. Vytrvaj a to všetko zlé odíde. Alebo sa obráť na toho v koho veríš a ver, že TEN/TÁ dotyčný/dotyčná ti pomôže.
Rovnako je to aj s fyzickým napádaním. Modli sa za to, hlavne za ľudí, ktorý to robia. Pros za to, aby si uvedomili svoju chybu a bolo im odpustené. Ver mi, že nad tebou bude mať ten hore zľutovanie. Pomôžeš tak nie len sebe, ale aj im. Možno práve tvoje slová zachránia iným životy. Možno silné slová ale pravdivé. Nikdy nevieme, čo naše skutky i slová dokážu. Sú však naozaj mocné a dajú sa nimi robiť zázraky. Možno nie božské ale úprimné a ľudské.
Takže aby sme si to zhrnuli neboj sa byť kým si a neboj sa veriť v to/ koho chceš. Je to tvoje rozhodnutie, tvoja cesta, tvoj život a tvoje šťastie. Mysli na seba a na to, ako to teba môže zmeniť k lepšiemu a nenechaj sa ovplyvniť názormi druhých. Máš na to a ja ti verím!