,,Len málo z nás si uvedomuje, že rasizmus je najvážnejšou hrozbou pre človeka, maximum nenávisti pri minimálnom rozume, maximálna krutosť pri minimálnom uvažovaní.“
-Abraham Joshua Heschel
Tak a je to tu...článok, ktorý súvisí priamo s aktuálnou témou. Ako tu tak sedím, stláčam písmenka na klávesnici na svojom notebooku a moje prsty spojené s mysľou v súznení duši sa snažia niečo zrozumiteľné vyprodukovať. Asi je neskoro hovoriť, že nemá slov, však? Rasizmus, násilie a všetky aspekty tomu podobné ma vždy vystavovali do fázy osobného vnútorného nepokoja. Neviem ako ty, ale ja sa na tieto diania vo svete nedokážem len tak pozerať. Nedá mi to. Mám potrebu tým ľudom pomôcť. Hoci ani neviem ako, neviem či situáciu priam len nezhorším. Jedno však viem isto, títo ľudia si nič z toho nezaslúžia. Nikto si nezaslúži trpieť či už fyzicky alebo psychicky.
Niekedy ma naozaj udivuje ako dokáže človek človeku poriadne ublížiť. Cítim sa ako by sme boli zvieratá, ktoré bojujú o prežitie. Ten kto je sinejší automaticky vyhráva, či ako to vlastne je? Nie...prosím, skončime s týmito nezmyslami! Načo je to dobré? Vie mi to niekto vysvetliť? To sa už vážne nemôžeme mať radi? Vážiť si jeden toho druhého bez ohľadu nato, kto je akej farby? Kto čím vyniká a naopak? To je až tak ťažké veriť niekomu, kto vyzerá inak? Ľudia nesúďme knihy podľa ich obalu. Začítajme sa do ich vnútra a pochopme, že aj oni majú svoj príbeh, svoje opodstatnenie, ktoré je rovnako dôležité. Presne tak dôležité, ako náš Osobný príbeh.
Rada by som povedala, že téma rasizmus je naozaj obsiahla a podstatne často riešená téma ale raz a zas sa musím v tomto sklamať. Áno, ľudia ho riešia ale možno tak priamo pár týždňov, najmä vtedy, keď sa stane niečo tak zdrvujúce ako pred pár dňami. Ak nevieš o čom rozprávam, ide o video, ktoré kolovalo a doteraz koluje internetom. To strašné video, ktoré dokazuje, ako neohľaduplní a odporní vieme byť my ľudia. Koľko nenávisti a zla vie naša duša vlastniť. Presvedč sa sám/sama.
Možno ti príde, že pojem rasizmus, každý jeden z nás pozná. Ale nie vždy mám taký pocit. Prečo ľudia, ktorí poznajú tento pojem konajú v jeho prospech? Prečo bojujeme proti sebe? Prečo necháme naše myšlienky a predsudky ovládať naše konania? Prečo si nevieme do života pripustiť aj trošku prirodzenosti a jednoduchosti? Niečo, čo je nám už od narodenia dané? Je naozaj potrebné si uvedomiť, čo všetko sa skrýva pod týmto slovíčkom. RASIZMUS...Preberme si túto problematiku aj trošku odbornejšie. Slovník cudzích slov uvádza, že rasizmus je: reakčná a nevedecká teória hlásajúca nerovnocennosť rás, pripisujúca určitej rase význam vo vývine ľudstva, pričom označuje niektoré rasy za „nižšie“ a „neplnocenné“. Ďalšia definícia ho označuje za vedomú, ale aj nevedomú vieru v nadradenosť jednej rasy nad inou, pričom tej prvej rase udáva právo vládnuť nad tou druhou. Nesmieme však zabúdať, že termín „rasizmus“ zahŕňa správanie tak jednotlivcov, ako aj skupín.
(viac sa dočítaš tu: https://www.iuventa.sk/files/documents/publik%C3%A1cie/xenofobia_a_rasizmus/xenofobia_a_rasizmus_na_web.pdf)
Ak mám byť úprimná, som veľmi šťastná, že na svete existujú organizácie, ale i skupiny ľudí, či jednotlivci, ktorí sa rasizmu bránia. Snažia sa o jeho zmiernenie a riešia všetky problémy s tým späté. Napríklad taká ECRI (Európska komisia proti rasizmu a intolerancii) vypracovala k 27. júnu 2003 v poradí tretiu správu o Slovensku, kde ocenila pokrok v rade oblastí uverejnených v správe. Pozitívne sa hodnotilo rozšírenie ustanovení trestným noriem zamerané na boj proti rasizmu a problematiku rasovo motivovaných trestných činov, ku ktorým by sa v budúcnosti mala zaviesť presná štatistika o ich počte a výsledku. Podľa mňa je to naozaj skvelé. Samozrejme ich je ešte veľmi veľa ale nechcem ich tu všetky rozpisovať, aby sa tento článok nestal dejepisným, či priam náučným. Vložila som do neho cieľ uvedomiť si, že rasizmus tu je, bol a asi aj navždy bude, kým s nim niečo neurobíme. Musíme ťahať za jedno lano. Tu a teraz!
(https://www.coe.int/en/web/european-commission-against-racism-and-intolerance), viac o tejto komisií.
Ak by som sa mala ja sama vyjadriť ku tomu, ktorá rasa je najkrajšia, nevedela by som si vybrať. Teda, čoby! Najkrajšia je každá jedna. Každá má čo to do seba. Každá má svoje opodstatnenie a svoj príbeh. Všetko to záleží nie len od morálnych hodnôt ale najmä od biologických. Je viac ako isté, že ľudia žijúci pri rovníku, či v tropických krajinách majú tmavú pokožku. Bez nej by sa prakticky naozaj poriadne spálili. Navyše, podľa mňa sú černosi a černošky veľmi milí a ohľaduplní ľudia. Čo tým chcem povedať je, že , to ako vyzeráme neurčuje naše morálne a psychické hodnoty. Rovnako aj prostredie v ktorom žijeme sa značne líši od niektorých krajín. Nemôžeme predsa porovnávať Afriku a napr. Švajčiarko. Pri porovnaní ich ekonomických a iných dôležitých životných hodnôt sa viditeľne líši. Ich spôsoby života sú úplne iné. (samozrejme ber to ako príklad). Všetci sme na tom inak. Každá jedna krajina, skupina, jednotlivec. Všetci sme iní. Jediné čo nám chýba je tolerancia a láska nie len seba ale aj ľudí navzájom. Milujme sa. Majme sa radi. Prejavujme si to každý deň.
Viem, že je to náročné, viem že priam neuskutočniteľné ale prečo nezabojovať? Prečo to neskúsiť? Kto kedy povedal, že beloch a černoch nemôžu byť najlepší priatelia.? Rovnako aj aziat, či indián, mongol a iní. Máme tak veľké spektrum rás, ktoré vynikajú svojou krásou. Prečo sa škatuľkovať len do tej jednej? Prečo nemôžeme prijať všetky? Aj dúha žiari paletou farieb. Bez ich pestrosti by bola len obyčajnou čiarou na nebi. Ale keď sa jej farby zmiešajú, vytvoria nádherný úkaz. A takto by to malo byť aj v našej spoločnosti. Nemali by sme sa báť a hlavne sa brániť tomu, vytvoriť si takúto dúhu. Verím, že jedného dňa príde ten deň, kedy si to každý jeden z nás uvedomí. Už či to bude o rok, o dva, či o niekoľko 10 až 1000-ročí to zaručiť neviem. Ale verím, že tento deň nastane a prinesie konečne svetu radosť a harmóniu.