,,Pocit, ktorý nás pomaly rozožiera z vnútra. Pocit, kedy sa nevieš hnúť. Máš pocit, že len padáš a padáš. Tma okolo teba stúpa a neklesá. Je intenzívnejšia a stále temnejšia.....to je samota. Pocit, ktorého sa každý bojí?“
Áno, ani ja nie som výnimkou. Samota je presne to, z čoho mám strach. Bije sa s neúspechom. Jeden strach predbieha ten druhý a stále súperia. Nikdy neviem, ktorý nakoniec vyhrá. Priala by som si však vyhrať ja. Povieš si, sú to predsa len pocity....no pocity nie sú vždy len pocity. Sú to tie ruky, ktoré tisnú tvoj krk a pomaly máš pocit, že umieraš. Sú to tie tmavé myšlienky, ktoré ti nedajú spať. Nálady, ktoré sa menia každú chvíľu a postoje, ktoré nie tak často dávame najavo. Žeby to bol signál? Deje sa s nami niečo?....
Dovol mi teraz trošku ti odbornejšie znázorniť a definovať samotnú samotu. ,,Samota je komplexný a častokrát nepríjemný pocit, ktorý vzniká ako reakcia na nejaký podnet, ktorý môže byť sociálny, psychický alebo aj fyzický. Odborne je definovaná ako pocit osamelosti, ktorý trvá dlhšie ako týždeň. Je to stav mysle, pri ktorom sa ľudia cítia byť nechcení, prázdni a častokrát aj túžia po ľudskom kontakte, avšak nevedia ako ho nadviazať. Alebo ich môžu aj obklopovať davy ľudí, ale napriek tomu sa cítia neisto, nervózne a osamelo. V dôsledku tohto pocitu sa izolujú od svojho okolia a tým spustia proces, ktorý môže skončiť ohrozením ich života až smrťou.“ ( - stressfix.sk)
Niekedy potrebujeme byť sami. Potrebuješ to aj ty, aj ja. Tú chvíľu ticha a momenty len pre seba. Potom ti však príde chvíľa ako večnosť. Začneš sa v nej utápať. A ja ti nechcem dovoliť, aby sa tak aj stalo. Sama sa bojím tohto strachu, nástrahy, ktorá my vchádza do cesty ale ty a ja to môžeme zmeniť. Môžeme jeden toho druhého zachrániť spod tmavej tekutiny, v ktorej sa topíme. Vynoriť sa spod útoku našej mysle. Toho všetkého sme schopní! Aj ty aj ja. Spolu.
Podľa médii a odborníkov sa samota šíri veľmi rýchlo. Je dokonca stavaná na priečkach s rakovinou, či inými vážnymi ochoreniami. Trpí ňou nespočetne veľa ľudí. Cítia sa sami a nevedia nájsť zmysel života. Utápajú sa v smútku a nemajú nikoho. Neuvedomujú si, že svet je plný ľudí. Oni sa v ňom však cítia stále sami. Ich realita sa stáva myšlienkami a myšlienky realitou.
Našťastie sú však po celom svete ľudia, ktorým to nie je jedno. Berú týchto ľudí za ruky a otvárajú im cestu za nájdením svojho opätovného zmyslu života. Pomáhajú im spoznať nové kúty a ľudí. Takýmito ľuďmi sú napríklad Michelle Curnow. ,, Michelle Curnow navrhla premeniť železničné vozne na „komory senzorických skúseností“, ktoré lákajú ľudí k prehliadke vstavaných priestorov, kde počas cestovania počúvajú príbehy iných ľudí.“ (startitup magazín). Rovnako aj Denise Chan sa zaoberá uličkami v Melbourne, ktoré boli kedysi typické spoločenským životom. Chan si všimla, že už dlhší čas sú úplne „mŕtve“. Do uličiek opäť navrátila komunitné záhrady, čitateľské kútiky a lavičky, aby prilákali ľudí k spoločne stráveným chvíľkam voľného času, napríklad aj počas obednej prestávky. Existuje rovnako aj mnoho inštitúcii a spoločenstiev, ktoré sa danej samote venujú. Viac sa môžeš dozvedieť tu: https://www.startitup.sk/samota-je-v-sucasnosti-ako-globalna-epidemia-ktora-vazne-trapi-aj-slovakov/).
Vrátim sa však späť. Asi ti pri slove samota udrú do mysle najmä starí ľudia. A áno, je to tak. Oni trpia najviac. Chcem ťa preto povzbudiť aby si tých svojich (ak máš) chodil/a navštevovať. Sem tam ich potešil/a a možno im aj niečo daroval/a. Spravil/a im skrátka pekný deň, na ktorý si budú pamätať. Nikdy nevieš ako veľmi také niečo pomôže. Ja sama som toho svedkom. Snažím sa svojich starých rodičov navštevovať čo najčastejšie.
Verím, že ak toto čítaš alebo si fanúšik/čka mojich článkov a tvorby, tak patríš aspoň z časti do mojej „komunity“ ľudí, ktorí chcú svet urobiť lepším miestom. Preto mi pomôž, aby ľudia okolo nás neprežívali tento pocit. Prosím, ak uvidíš niekoho, že je sám, či smutný, aspoň na neho mysli. Ak sa bojíš urobiť nejaký krok, či pomôcť fyzicky, mysli na toho človeka. Pros za neho, aby sa mal dobre a aby vedel, že na svete nie je sám. Môže to byť kľudne aj niekto z tvojej rodiny či známy. Alebo cudzí človek. Je krásne sa otvoriť aj pre druhých. Tak sa neboj a vytrvaj. Ak takto osloví ľudí každý z nás, bude to naozaj zázrak. Už sa neviem dočkať. A ďakujem ti.