,,Hovorí sa, že na všetko je potrebný čas. Či už na zvládnutie ťažkých situácii, ktoré sa nám udejú, alebo len na prekonanie strachu, či samých seba. Tiež na náš osobný rast. Ten čas je tu potrebný stále. Je potrebný pre náš život. Veľa z nás si ho možno ani tak do hĺbky neuvedomuje a zbytočne ním plýtva. Preto som sa rozhodla ti dnes porozprávať o tom, ako veľmi je tento čas potrebný. A nemyslím tým len čas, ktorý plynie každou sekundičkou pred našimi očami, ale aj čas pre nás samých a pre tých druhých. Tak sa pohodlne posaď, vychutnaj si šálok čaju či kávy a môžeme ísť na to.“
Ako som už na začiatku spomínala, čas ako taký, je veľmi dôležitý. Ide rýchlosťou svetla a nedokáže sa zastaviť. Tak isto sú na tom aj chvíle. Niektoré trvajú len malý moment, iné pretrvávajú večnosť. Ide o to, ako si ten čas naplánujeme, čomu dáme prednosť, či možno väčší význam a čo si odložíme na neskôr. Čiže tým môžem povedať, že čas je akýmsi naším "pomocníkom" pri rozhodovaní priorít. Nie vždy ho však využijeme správne. Ale od toho tu je. Celý náš život plynie ako rozbúrená rieka. Od momentu, kedy do nej skočíme sa plavíme jej prúdom a čakáme, kam nás zanesie. Presne takto je to aj s časom. Od prvého momentu, ako sa narodí každý jeden z nás plynú sekundy, minúty, hodiny, dni, týždne mesiace i roky. Ani sa nenazdáme a sú z nás pomaly dospelí ľudia. Možno to vyznie depresívne, či znepokojujúco, ale je to presne naopak. Každá etapa nášho života má niečo, čo nám odovzdá. Nie je tu len tak pre srandu, ale preto, aby nás nakopla a možno ukázala ten správny smer. Neviem ako ty, ale ja som veľmi vďačná, že existuje niečo ako spomienky. Že niečo také sa môže vryť nie len do našej mysle či pamäti ale najmä priamo do nášho srdca. Všetko to, čo sme kedysi prežili a prežívame dennodenne tam už navždy zostane. Sú to krásne spomienky, krásne a nezabudnuteľné chvíle, ktoré majú pre nás všetkých obrovskú cenu.
Mnohí, najmä starí ľudia radi spomínajú na „staré časy“. Aké to bolo, keď boli mladí. Čo všetko zažili a možno im občas príde ľúto, že niečo mohli zažiť, ale nestalo sa tak. A už to ani uskutočniť nemôžu. Myslím si, že nech už to znie akokoľvek smutne, je to myšlienka, vďaka ktorej si môžeš uvedomiť, že ty to takto mať nechceš. Že nechceš o pár rokov spomínať na všetko čo si mohol/a skúsiť ale zo strachu, či z iného dôvodu si tak neurobil/a. Ako to však dokázať? Jednoducho začni. Zober sa a vyplň si svoj čas aktivitami, ktoré máš rád/rada. Vyskúšaj niečo nové, objavuj a hlavne sa neboj. Samozrejme, že myšlienky typu :,,Ja to nedokážem.“, ťa neobídu, ale časom pochopíš to kúzlo. Áno presne, dobre čítaš. Časom to všetko pochopíš. Veta, ktorú som nenávidela, ako malá a sama ju teraz používam. Žeby na tom niečo bolo?
Naše záľuby tú nie sú len tak. Neprišli k nám, aby sme nimi ten čas mrhali. Sú tu práve na to, aby nás posúvali ďalej. A preto ti chcem povedať, a podporiť ťa v tom, čo ťa baví. Je veľmi dôležité nájsť v živote nejaký svoj koníček, nejaký ten aspoň menší únik z reality, z tohto sveta. Únik, kde môžeš aspoň na chvíľu stratiť pojem o čase, o tom čo všetko ťa čaká, koľko máš povinností a nezameriavať sa len na materiálne veci. Tento svet je čím ďalej tým viac uponáhľaný. Je plný každodenného stresu ľudí a to možno práve z nedostatku tohto času. Všetci sa niekam ponáhľame, ale občas sa proste potrebujeme zastaviť. Občas potrebujeme niečo ako taký reštart a začať odznova s ešte väčším množstvom sily. Kam sa ponáhľaš ty?
Neboj sa vykročiť aj inou cestou, než tou, kam si mal/a namierené. Neboj sa vidieť toho viac. Nemaj strach plniť si sny, či túžby. Predstav si, že každým jedným krokom si bližšie k jeho splneniu. Si bližšie ku svojmu cieľu, tak sa nadýchni, vytrvaj, bojuj a zrazu sa ani nenazdáš a si v cieli. Si tam, kde si chcel/a byť. Áno, nie vždy je to tak jednoduché, niekedy to trvá aj dlhú dobu, ale aj počas tejto doby, počas tohto dlhého času sa môžeš obohacovať a dopracovať k svojmu cieľu aj inak.
Už ako malé dieťa som počúvala neustále dookola vetu: ,,Keď vyrastieš, tak to pochopíš.“ Toto bola jedna z toho množstva viet, ktoré mi liezli krkom. Samozrejme ,že mi to nikdy nedalo a vypytovala som sa ďalej. Ale teraz spätne mám pocit, že ľudia, ktorí mi to vtedy rozprávali mali pravdu. Všetko sa nedá zistiť hneď. Treba na to vôľu, odhodlanie a samozrejme aj ten čas. Nikto od teba nemôže chcieť, aby si mu vymenoval/a celú abecedu, keď si ešte len vyšiel/vyšla z brucha. To je proste nereálne! Ale už keď trochu zostarneš, tak to ovládaš pomaly ako rutinu. Takto to je po celý náš život. Stále spoznávame, učíme sa, objavujeme a aj keď sem tam zlyhávame, vždy sa vieme postaviť a pokračovať ďalej. Myslíš, si, že dospelí ľudia vedia všetko? Nie, kdeže, aj oni sú stále v tom procese, ako my. Stále hľadajú, učia sa na svojich chybách a hoci sú skúsenejší, aj oni dokážu zlyhať. Mám rada myšlienku, ktorou sa často snažím aj riadiť. Hovorí o tom, že každý dokáže zlyhať, ale len málo kto sa dokáže postaviť opäť na nohy. A aj toto chce čas. Na to pravé víťazstvo sa oplatí počkať. Buď aj ty tým človekom, ktorý sa dokázal prekonať. Nečakaj na vhodnú chvíľu. Tá ideálna nikdy nepríde. Ale tá vhodná je pre teba práve v tomto momente. Nenechaj sa odradiť rečami, že niečo dlho trvá. Čo ak práve ty dokážeš opak? Možno to zvládneš rýchlejšie a aj keď nie, čo je na tom? Každá jedna cesta nám otvára tisíce ďalších. A to je dôležité si uvedomiť. Využi svoj čas naplno! Nepremrhaj ho len tak pri sedení doma a nič nerobím. Ale postav sa a začni si užívať krásy života.
A čo sa týka času pre seba a pre druhých....nie je to najľahšie. Teda, aspoň pre mňa. Veľmi často sa stáva, že mám toľko povinností a tak plné dni, že si nenájdem čas, buď práve na seba alebo na mojich blízkych. Veľmi ma to aj mrzí. Sú to dni, kedy sa teším, keď si už konečne ľahnem a relaxujem.( Čo samozrejme tiež nie je vždy úplne reálne). Tým chcem povedať, že je super mať program a plný deň, ale z času na čas si je naozaj treba oddýchnuť. A hlavne nájsť si na seba ten čas. Ak máš pravých kamarátov, tak na teba radi počkajú, samozrejme, ak sa aj ty k nim budeš tak chovať. Pretože, povedzme si pravdu, nemôžeš od niekoho očakávať niečo krásne, keď ty robíš presný opak. Ja som sa naučila roztriediť si čas tak, aby som zvládala oboje, aj keď to býva náročné. Síce som ešte v tom procese, mám sa stále čo učiť. Ale to každý z nás. Musíš si aj ty pretriediť dôležitosť činností, ktoré ti takto napĺňajú deň. Čo vieš, možno ti ich zrazu veľa odbudne. A možno práve pribudne. Ako to máš ty? Máš čas pre seba? Ako ho tráviš? Čo najčastejšie robíš?
Na záver, ako vždy by som ti len chcela povedať, že čas je naozaj veľmi veľmi veľmi dôležitý. A aj keď rýchlo plynie, nezúfaj a naplň svoje dni krásou. Aj keď máš možno veľa povinností, ktoré ti bránia v jeho obohacovaní, nestrácaj nádej. Neboj sa si rozumne rozložiť tieto povinnosti a popri ne ešte vsunúť svoje záľuby. Uvidíš, že čas, síce pôjde stále rýchlo, ale ty si uvedomíš, že si ho nepremrhal/a ale využila NAPLNO a robil/a to čo ťa BAVÍ!
S láskou Sabi.