,,Vábivá vôňa sviečok, teplá huňatá deka, horúci bublinkový kúpeľ a lahodná chuť čerstvo napečeného koláča. Vonku pestrofarebná lúka s mihotajúcimi sa listami do rytmu hudby v našich hrejivých playlistoch. Teplý šálok čaju, toping a šľahačka na horúcej čokoláde, ako aj jemná pena nesúca sa vôňou kávy. Mmmm...to je priam sen!“
Prišla jeseň a s ňou sa spája nemálo takýchto príjemných chvíľ i momentov. Veď kedy inokedy by sme si našli čas na príjemné sledovanie seriálov či filmov zababušení v deke, keď nie v začínajúcom chladnom období? Kedy inokedy by sme napiekli výborný jablkový koláč so škoricou a užívali si teplej šálky čaju? Kedy inokedy by sme vytiahli von naše huňaté svetre a užívali si toho pocitu?
Áno, aj toto je krásne na jeseni, na jednom z ročných období, ktoré sa neustále strieda. Mení svoje fázy, ale vždy opäť zažiari farbami. Milujem ho, ako aj tie ostatné. Páči sa mi, ako vyniká svojou jedinečnosťou a dokáže vytvoriť množstvo krásnych spomienok. Možno si povieš, že jeseň je akýmsi pochmúrnym, možno duchovným obdobím, najmä vďaka sviatku „všetkých svätých“. Ale nezabúdaj na to, že ak sa poriadne nadýchneš jej nežnej vône, zistíš, aká je krásna. Možno neznesieš ten pocit, keď ti vlasy vejú do tváre, či keď si nútený/á vrstviť oblečenie....ale skús si aspoň na malý moment v tomto okamihu zavrieť oči a užívať si hľadenie vetra...užívať si, tej farebnosti naokolo, toho že každý jeden list je iný, že zo stromov padajú gaštany. Taktiež môžeš využiť svoje voľné chvíle na vďačnú prechádzku v sprievode jej krás. Všetko to záleží len od teba, od toho, ako sa ty rozhodneš.
Jeseň vo mne evokuje akési vnútorné upokojenie. Vnímam, že moje telo aj myseľ potrebuje vypnúť, potrebuje pochytiť druhý dych a načerpať opäť nové sily. Presne preto, rada trávim voľnejšie večery zotavovaním svojho vnútorného JA. Snažím sa mu venovať čo najviac a dopriať mu pokoj, ktorý v tomto svete pomaly mizne a nahrádza ho stres. Každým dňom túto zanedbanú potrebu vnímam viac a viac. Môj veľmi blízky „priateľ“ stres sa ma často zmocňuje. Hoci je to ťažké, práve tieto príjemné jesenné chvíle a všetka tá atmosféra mi napomáhajú k porozumeniu seba samej. Či už prostredníctvom čítania motivačnej literatúry, alebo osobnému pochopeniu. Pre mňa je jeseň obdobím, kedy sa aspoň na malý moment dokážem zastaviť, dokážem sa viac zaujímať a klásť väčší dôraz na osobné požiadavky. Myslím si, že aj to je veľmi dôležité v našich životoch. Ak nemáš vo vnútri seba dostatočne usporiadané myšlienky či tvoja hlava ide pomerne za krátky čas vybuchnúť, zastav sa. Proste, nerieš to. Nadýchni sa, zatvor oči a skús myslieť na niečo pozitívne.
Nájdi si aspoň 5 minút...Každý jeden deň sebe venuj aspoň 5 minút času. Ani by si neveril/a, ako ti to pomôže. Je na tebe, ako týchto 5 minút využiješ, ale myslím si, že vďaka tejto jesennej atmosfére veľmi ľahko zistíš, že každá minúta sa cení. Postupne sa ti bude skracovať a ty pochopíš, že ak aspoň z malej časti neuspokojíš svoje potreby na dennej báze, tvoja nálada a atmosféra, ktorú vytváraš sa bude meniť. Nebude stála, a nebude ani harmonická. Často si môžeš povšimnúť na sebe výkyvy nálad a možno nižšie sebavedomie. To je presne to o čom hovorím, teda aspoň jeden z náznakov. Čas od času vypnúť nie je nič zlé. Neznamená to, že si zlyhal/a, iba potrebuješ opäť nabrať sily. To je taká moja menšia osobná rada, ktorá sa mi osvedčila už niekoľko krát. Netreba sa siliť a taktiež netreba všetko preháňať. Preto si užívaj každého jedného momentu, šepotu listov vo vetre a nasávaj vôňu pokoja.
PS: ,,Ak máš problémy s tým, ako sa zastaviť, neboj sa ma kontaktovať. Sama prežívam často rôzne situácie a aj keď o nich píšem vo forme rady, často krát s rôznymi problémami tohto typu bojujem. Takže, ak máš nejaké otázky som tu pre teba.